Netrvalo dlho a v dolnej časti rodičovského domu si otvorila krajčírsky salón podľa svojich predstáv. Práca sa stala jej koníčkom. Slušne zarábala. Všetko jej vychádzalo. Až na to, že bola stále sama. Príčina nebola v tom, že muži nemali o ňu záujem. Bola kdesi v nej. Ostala sama v kruhu svojich priateľov a príbuzných.
Katarína zastala pri ťažkej železnej bráne pekne upraveného rodinného domčeka. Stlačila zvonček. O chvíľu sa objavila Vierka. Ladne kráčala k bránke a otvorila.
„Poď ďalej ,“- viedla ju záhradnou alejou obrastenou šípovými ružami. Vierka hneď začala rozprávať, čo zažila od poslednej návštevy.
Ale Katarína počula len teplé tóny. Obsah slov jej unikal. Obzerala krásne upravené riadky so zeleným šalátom. Vždy sa u Vierky cítila ako v rozprávke a inak tomu nebolo ani teraz.
Pri braní miery na šaty si Vierka všimla, že Katarína má na boku pod kožou akúsi hrčku.
Nezdržala sa a s nepokojom v hlase na to Katarínu upozornila.
„ Viem,“- zareagovala Katarína, - „ už dlho sa chystám k liečiteľovi. Je to náš dobre známy. Chodila k nemu aj moja teta. Ale teraz nemôžem…"
„ Prečo?„ - prerušila ju Vierka.
„Práve som nastúpila do nového zamestnania. Musím plniť úlohy v termíne a čaká ma uzávierka.“
„Práca.., práca ..“ – krútila hlavou Vierka.
“ Zdravie je prednejšie.“
„ Ale …..“, - opatrne začala Katarína.
„Čo, ak to nie je len taká obyčajná hrčka ? „
„ Neboj sa „ - dodávala jej odvahu Vierka." Pôjdem tam s tebou."
Hneď sa aj dohodli, že len čo si Katarína nadpracuje smenu zájdu za liečiteľom.
Koncom týždňa sa obidve priateľky vybrali autom za liečiteľom.
V preplnenej čakárni bolo veľmi dusno. Konečne po dvoch hodinách čakania prišiel na Katarínu rad. Liečiteľ hmatom vyšetril Katarínu a počas rozhovoru jej dal do rúk brožúrku s rozpisom diéty, ktorú mala prísne dodržiavať, aby sa jej nádor stratil. Nepovedal jej ani, či je nádor zhubný alebo nie. Zdôraznil len vážnosť ochorenia a prikázal jej, aby prišla po mesiaci znovu.
Vonku ju čakala Vierka. Bola zvedavá, ako to dopadlo.
„ Z celého rozhovoru bola najdôležitejšia diéta, a tú mám na papieri v igelitke. Aj s bylinkami, ktoré mi dal. Ešte si musím kúpiť vitamíny, ovocné šťavy, tie mám piť trikrát denne po deci a nejakú zeleninu. A o mesiac mám prísť zase."
„Odporúčal Ti aj tento zelený nápoj ? - zvedavo ukazujúc na obrázok v brožúre. „ Moja známa ho pila.“
„ Áno. Je to výťažok z jarných byliniek, ktoré sa pijú s ovocnou šťavou a mixovanou zeleninou. Trikrát denne po miernom zohriatí. Zelený nápoj sa má zapiť minerálkou.“
„Vydržíš to ?“- spýtala sa Vierka.„ Musím. Zajtra začnem s diétou."
Katarína skutočne držala diétu. Po dvoch týždňoch schudla päť kilogramov, po troch týždňoch to už bolo sedem. Začala byť nervózna a cítila sa mimoriadne slabá. Ale mala úspech, nádor sa o niečo zmenšil. Po mesiaci išla znovu za liečiteľom. Ten ju vľúdne prijal. A pochválil k dosiahnutému úspechu. Potom chvíľu krútil hlavou a odporučil jej inú, menej prísnu diétu.
„ A o mesiac príďte zase.“ – lúčil sa s ňou.
Katarína pokojne začala s odporúčanou diétou. Po čase mala znovu pôvodnú váhu. Dosť ju prekvapilo, že nádor sa zväčšil do pôvodnej veľkosti.
Skôr, ako uplynul mesiac, znovu sa ocitla v čakárni svojho známeho liečiteľa.
Liečiteľ jej odporučil vrátiť sa k pôvodnej diéte. Keď schudla po pôvodnú váhu , ukázala nádor priateľke. Bol zase menší. …
Vierka jej radila, aby predsa zašla k lekárovi….
„Nepáči sa mi to,“- krútila hlavou, - „ čo je to za nádor, raz sa zväčší, potom zase zmenší. Ľudia tvojho typu brzdia vo svete pokrok. Ako potom môžeš vedieť, aké to je, keď nikdy nič nové neskúsiš ?“
Na druhý deň sa Katarína ocitla v ambulancii praktického lekára.
Ten jej dal urobiť cytologické vyšetrenie. Výsledok bol o pár dní v ambulancii.
Išlo o lipóm, ktorý sa po jej schudnutí zmenšil. Bol to tukový nádor. Keď pribrala , zväčšoval sa aj nádor. Diétou by sa nikdy nebol stratil, lebo bol opuzdrený. Lipómy majú špecifickú biologickú stavbu. Niekedy v nich možno nájsť drobné ložiská vretenovitých alebo hviezdicovitých buniek, ktoré predstavujú rastové centrá lipómu.
" Lekárska veda je už dnes ďalej ako liečiteľ, ku ktorému ste chodila."-
Rozhovor s lekárom bol pre Katarínu životným ponaučením. Hoci mala strach z toho, čo príde, rada sa zverila do jeho opatery. Krv jej tuhla v žilách, ale stále viac si uvedomovala, že iba pár dní a mohlo byť neskoro.
