Predtým, ako sa pokúsim zodpovedať rečnícku otázku z nadpisu zvedavému čitateľovi, prezradím, že žiabronôžka nie je nejaké bájne stvorenie, ale drobný (6–25 mm) primitívny kôrovec, ktorý obýva dočasné vodné nádrže, mláky a slané jazerá. Má podlhovasté, článkované telo, dlhé párové končatiny a často sa pohybuje plávaním na chrbte.
V dňoch pred prijímaním Zmien a Doplnkov č. 10 Územného plánu Bratislavy (ZaD ÚP 10) sa objavujú aj výzvy na zastavenie tohto procesu kvôli obavám zo zničenia vzácnych ekosystémov v danej lokalite (okrem iného aj populácie žiabronôžky).
K tejto téme si dovoľujem odcitovať v plnom znení stanovisko k ekologickým hodnotám v danom území od renomovaného experta na biológiu riečnych ekosystémov, prof. RNDr. Vladimíra Kováča, CSc., ktorý toto územie veľmi dobre pozná, keďže sa aktívne podieľal na príprave štúdie Bratislavského dunajského parku.
Citujem prof. Kováča k ekologickým hodnotám v území:
Na dotknutom území nie sú žiadne súvislé lesy, tobôž už nie vzácne. Porasty sú tvorené náletovými drevinami, pričom v mnohých prípadoch, ak nie vo väčšine, ide o invázne druhy. Podľa zákona je vlastník alebo užívateľ pozemku povinný invázne druhy odstraňovať, inak bude pokutovaný.
Všeobecne ide z hľadiska ochrany prírody o bezvýznamné územie, ktoré bolo v centre hlavného mesta SR dlhodobo zanedbávané a nijako neplnilo funkciu mestskej zelene v zmysle územia vhodného na rekreáciu.
Prijatím navrhovaných zmien sa klimatická funkcia celého zeleného územia zníži zanedbateľne, nakoľko v ňom zostanú veľké ucelené plochy zelene (Soví les a brehový lesný porast v záplavovom území).
Súčasťou revitalizácie je obnova brehov Dunaja vrátane obnovenia Ovsišťského ramena, ktoré sa nachádza v diskutovanej oblasti a bude aj súčasťou Bratislavského dunajského parku. Vznikne tak zrevitalizované územie určené na rekreáciu, pričom sa zároveň obnoví časť pôvodného riečneho ekosystému, čo je nevyhnutným predpokladom pre podporu populácií druhov európskeho významu a zvýšenie biodiverzity.
Čo sa týka populácie žiabronôžky v území, dajú sa vytvoriť náhradné biotopy, čo nie je v jej prípade ani zložité, ani nákladné, a preto jej ochrana nemôže byť racionálnym dôvodom na zastavenie procesu.
Koniec citátu.
Neprijatím ZaD ÚP č. 10 by však biotopy v území za hrádzou (vrátane žiabronôžky) neboli chránené pred developerskou aktivitou, pretože podľa platného územného plánu môžu majitelia pozemkov realizovať v tomto území intenzívnu výstavbu, čo by určite aj urobili, hoci s určitými finančnými stratami. Mesto by však prišlo o kompenzačné opatrenia v hodnote desiatok miliónov eur.
K téme by som tiež rád odcitoval významného architekta-urbanistu, spracovateľa platného ÚP Ing. arch. Vladimíra Hrdého:
ZaD ÚP 10 v území za hrádzou nemenia jeho funkčné využitie intenzívnej zastavanosti a niektoré detaily sa dajú dotiahnuť pri príprave územného plánu zóny. Imperatívom je teraz prijatie predloženého materiálu, aby sa mohli realizovať navrhované úpravy v inundácii, ktoré by výrazne zvýšili kvalitu územia a súčasne zachovali lodenice, ktoré tu už viac ako 100 rokov vytvárajú kolorit mesta.
Neprijatie ZaD ÚP č. 10 by malo obrovské negatívne následky z pohľadu riečnych ekosystémov, ako aj verejného prírodného priestoru v Bratislave:
Nebolo by možné realizovať pripravenú výstavbu modernej novej lodenice najstaršieho slovenského vodáckeho klubu Dunajčík, ktorý sa od vojny nachádza v území v provizórnych budovách a akútne ho decimujú povodne. Dunajčík by tým prišiel o možnosť realizovať pripravený projekt lodenice odolnej voči povodniam, ktorý by mal byť z veľkej časti financovaný z projektov EÚ cezhraničného regionálneho turizmu.
V kontúrach umelého kanála, ktorý v platnom územnom pláne prechádza cez všetky lodenice na Lide, by bolo možné namiesto lodeníc vybudovať prístavisko pre motorové lode, ktoré bolo súčasťou pôvodnej štúdie (ktorú sa aktivistom petíciou z roku 2016 podarilo zvrátiť).
Projekt obnovy riečnej pláže Lido by nebolo možné zrealizovať a brehy Dunaja by ostali zakonzervované v ich súčasnom degradovanom stave po obsypaní lomovým kameňom začiatkom 80. rokov.
Revitalizácia so sprietočnením Ovsištského ramena, zasypaného v 80. rokoch stavebným odpadom, by sa nemohla realizovať, čím by sa zabránilo obnove vzácneho riečneho ekosystému a obnoveniu ostrova Soví les.
Premárnila by sa tým historická šanca začať riešiť škody napáchané na tomto unikátnom území, ktoré odtiaľto pred dekádami vyhnali ľudí.
Schválenie predložených ZaD ÚP č. 10 je preto v záujme zlepšenia stavu ekosystémov, skvalitnenia verejného priestoru vrátane priestoru na rekreáciu a šport, a umožní tiež zachovanie činnosti lodeníc na Lide, kde sídlia od 20. rokov minulého storočia. Neschválenie ZaD ÚP č. 10 by bolo historickým omylom.
