MD SR prostredníctvom NDS tu pripravuje stavbu, ktorá sa podľa realizovaných krokov, bude dať zaradiť medzi čierne stavby. Nie je totiž možné realizovať stavbu podľa zmenenej projektovej dokumentácie, ktorá je v rozpore s územným plánom, čo kraj potvrdil v liste, ktorý máme k dispozícii.
Ignorancia záujmu občanov
V čom je teda problém? V roku 2013 vydal Obvodný stavebný úrad Bratislava územné rozhodnutie, na projekt rozšírenia D1 v úseku Bratislava - Trnava na 3 pruhy v každom smere + 2 pruhové kolektorové pásy v každom smere. V marci 2013 vydal Obvodný úrad Bratislava stavebné povolenie na križovatku Triblavina, v zmysle územného rozhodnutia vrátane kolektorových pásov. Napriek tomu že s týmto riešením počíta aj územný plán Bratislavského kraj a aj zmluva medzi Bratislavským samosprávnym krajom a NDS, križovatku sa stavia bez kolektorov v rozpore so všetkou možnou stavebnou dokumentáciou.
Všetko pritom naznačuje to, že Ministerstvo sa chystá využiť takzvanú zmenu stavby pred dokončením, čo priznáva aj vo vlastnom materiáli “Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti Triblavina”. A to všetko samozrejme bez toho, aby to mohli obyvatelia akokoľvek ovplyvniť. Je potom otázne, aký má zmysel celý proces posudzovania vplyvov na obyvateľov a životné prostredie, keď si NDS aj tak nakoniec postaví čo chce.
Nepotrebné zberné kolektory
Zmysel zberných kolektorov je práve tam, kde sa predpokladá napájanie viacerých komunikácií na diaľnicu z rozsiahlej výstavby. A to je presne prípad tejto lokality. Pomohli by tiež pri výstavbe, kedy by sa po nich mohli pohybovať stavebné mechanizmy. Nielen, že tým hrozí absolútny kolaps dopravy počas výstavby a následnej prevádzky, ale v budúcnosti sa tu vytvára potenciál pre upchávanie dopravy z neďalekej obrovskej križovatky D1/D4.
Preplnené cesty
Križovatka D1 Triblavina by pritom, ak by bola prezieravo realizovaná, mohla odbremeniť preťaženú Seneckú cestu a pomôcť okolitým satelitným obciam. Navyše v blízkej budúcnosti sa v oblasti plánuje ďalšia výstavba ktorá okrem bytov a domov zahŕňa aj logistické centrá. To bude znamenať rádovo desaťtisíce ďalších obyvateľov. Ministerstvo však ani toto nevyrušuje a rozhodlo sa diaľničnú križovatku čo možno najviac osekať.
Pripájájuce sa komunikácie a kruhové objazdy osekalo z dvojpruhových na jednopruhové a tesne pred výstavbou v rozpore s platnými stavebnými povoleniami zosekalo na tomto úseku aj kolektorové pásy. Tie pritom slúžia ako malé “obchvaty” obcí a umožňujú odviesť autá čo možno najskôr priamo na diaľnicu bez toho, aby museli prechádzať cez okolité obce.
Celkovo križovatka Triblavina mala byť súčasťou projektu rozšírenia D1 z Bratislavy do Trnavy vrátane napojenia okolitých obcí, čo mali zabezpečiť zberné kolektory popri diaľnici ich celkova dĺžka bola plánovaná na 36 km. Tým, že sa križovatky Triblavina, Vajnory, Senec, Blatné, Voderadz a Trnava budú realizovať bez kolektorov, alebo sa nebudú realizovať vôbec sa dlho očakávané dopravné riešenie nedá vôbec zrealizovať. Týka sa to aj malých križovatiek, ktoré sú napojené len na kolektory - Čierna Voda, Čataj, Igram a Zeláč.
Inak povedané okolité obce a mestá sa nedočkajú napojenia na D1. Ide tu o približne 90 000 obyvateľov v okolí Bratislavy, ktorí budú poškodení týmto rozhodnutím tejto vlády.
Koho je to záujem?
A dôvod prečo sa vlastne musí stavať narýchlo a bez vysporiadanej dokumentácie? Ten nevieme, keďže zo žiadnej dokumentácie sa nedá vyzistiť žiaden argument, prečo sa vlastne projekt vlastne zmenil. Ministerstvo dopravy tak nielen stavia na „čierno“ diaľničnú križovatku, ale ešte si v budúcnosti zarába na veľké dopravné problémy. Jediné vysvetlenie je, že to vyhovuje niekomu z developerov, ktorí majú svoje projekty priamo pri budúcej križovatke. Určite to však nevyhovuje obyvateľom okolitých sídel, ktorí každodenne dochádzajú do Bratislavy!
