Na nedávnom Ekonomickom fóre v Davose šéf predstavenstva spoločnosti Google, Eric Schmidt, vyhlásil, že sa blíži koniec internetu. Myslel tým fakt, že internet bude natoľko rozšírený okolo nás, že ho už prestaneme vnímať.
Tento pocit má asi aj súčasná vláda v súvislosti s využívaním eurofondov. Pravdepodobne sa domnieva, že ak bude naďalej pokračovať v katastrofickom spôsobe ich čerpania, tak sa problém jednoducho stratí.
Surrealizmus vo využívaní štátnych prostriedkov nebol asi nikdy viac očividný ako je tomu dnes!
Pohľad na čerpanie eurofondov z roku 2014 nastoľuje relevantnú otázku, „kedy z rebríčka vypadneme natrvalo“.
Ohrozenie financovania Bratislavského mosta i mnoho iných prípadov financovania infraštruktúrnych a rozvojových projektov po celom Slovensku, ponúka skutočne zúfalý obraz nekompetentnosti.
Je veľmi zaujímavé, že vláda nemá problém odklepnúť PPP projekt za predpokladanú hodnotu 4,3 mld. EUR a to len pár dní po tom, čo občanom skromne prizná, že v eurofondoch je nedočerpaných 4,5 mld. EUR.
Čo je ale ešte zaujímavejšie je fakt, že vláda sa na jednej strane vie rozsypať na garanciách pre záchranu Grécka v hodnote približne 1,5 mld. EUR, ale na druhej strane si nevie „vyzdvihnúť“ trojnásobok tejto sumy, ktorú nám posiela Brusel.
Pre bežného človeka sú to astronomické sumy, preto mi dovoľte dať ich do perspektívy - za objem nedočerpaných prostriedkov by sme na Slovensku vedeli postaviť aj podľa návrhu vlády predraženú D4/R7 za 1,35 mld. EUR, novú nemocnicu za 0,36 mld. EUR a navrch ešte dvakrát najvyššiu budovu sveta Burj (Dubaj) Khalifa.
Pre nás všetkých by malo byť vôbec najväčším sklamaním to, že najnižšie čerpanie zdrojov z EÚ majú práve tie operačné programy, ktoré by mali najviac pomáhať hospodárskemu rastu a konkurencieschopnosti. Sú to dva operačné programy:
Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (52%)
Vzdelávanie (60%)
Výhovorky vlády v zmysle, že je ťažké dočerpať programové obdobie 2007-2014 z dôvodu nedostatočných kapacít, ktoré sa musia venovať novému programovému obdobiu 2014-2020 sú trápne.
Sú trápne najmä preto, že napriek deklarovanému sústredeniu sa na nové programové obdobie nebola doteraz vydaná ani jediná výzva na toto nové obdobie. Len pre porovnanie – v rovnakom čase predchádzajúceho obdobia (január 2008) bolo už zverejnených 8 výziev za viac ako 0,5 mld. EUR.
Do dnešného dňa neprebehla dezignácia ani jedného riadiaceho orgánu, nehovoriac o problémoch s nastavením softwaru, ktorý slúži ako kanál pre podávanie projektov (tzv. ITMS systém).
Za tragické možno považovať aj to, že EÚ nám poskytla financie na technickú pomoc 35 mil. EUR, ktorá mala zabezpečiť našu schopnosť byť partnerom EÚ v tomto procese. 35 mil. EUR v OP Technická pomoc však zostáva takmer nedotknutých.
Súčasný stav Slovensko oberá o vzácne zdroje nielen teraz, ale aj na celé obdobie až do r. 2020, pokiaľ nedôjde k zásadnej zmene v prístupe k riešeniu tejto situácie.
Čo môže vláda urobiť?
Hlavným riešením by mohlo byť zavedenie tzv. krízového režimu a odpolitizovanie riadenia eurofondov – zamedzením akýchkoľvek politických nominácii v kľúčových riadiacich pozíciách. Kľúčoví manažéri by boli najímaní na dobu trvania programového obrobia (minimálne 7 rokov) a ich odmena by bola naviazaná na úspešnosť implementácie a celkového čerpania.
Existujúce nezávislé a profesionálne inštitúcie, ako je RRZ, ARDAL alebo NBS, potvrdzujú fakt, že aj kritické procesy môžu veľmi dobre fungovať bez politikov.
Odpolitizovaním by sa už nebolo možné vyhovárať na predchádzajúce garnitúry, že zapríčinili nízke čerpanie EÚ fondov. Toto opatrenie je v duchu profesionalizácie štátnej správy a snahy o väčšia nezávislosť od politických cyklov.
Pre začiatok by bolo vhodné prijať aj set pragmatických opatrení, aby sa zamedzilo dnes bežnej praktike úmyselného sa nabúravania do verejného obstarávania, kedy právnická kancelária zvíťazí vo verejnom obstarávaní o rekonštrukciu základnej školy a následne nie je schopná realizovať projekt a vyplatiť reálnych subdodávateľov.
V skratke, efektívne čerpanie eurofondov si vyžaduje nasadenie manažérov namiesto politikov na kritické pozície, aby sme zamedzili tomu, že Slovensko bude súťažiť s Rumunskom a Bulharskom o posledné priečky v čerpaní eurofondov.
