Na Slovensku máme všetko, čo súčasné znalosti o OZE a ich využití potrebujú. Máme slnko, vietor, vodu v pohybe (rieky), horúce pramene, poľnohospodársku pôdu. Najviac nám ale chýba to, čo najviac potrebujeme – ROZUM. V tomto prípade nejde ani tak o rozum množiny – teda ľudu, ale o rozum neúprosnej podmnožiny – vlády. Slovenská vláda má totiž k dispozícii niekoľko dokumentov, ktoré nechala za naše peniaze vypracovať vedeckým inštitúciám aby vedela či má, alebo nemá dať „zelenú“ pre OZE. Príslušné inštitúcie svoju prácu urobili (Akčný plán využitia Biomasy 2007, 2008, 2009) s konštatovaním, že OZE je dobrý byznis pre vládu aj pre pospolitý ľud. Budem sa venovať iba biomase – v regiónoch by sa mohli postaviť elektrárne na báze slnka, vetra, vody, drevoštiepky alebo slamy. To znamená, že v regiónoch by vznikla zamestnanosť a zvýšila by sa energetická bezpečnosť. Naozaj sa to presunulo z ekonomickej roviny do roviny strategického plánovania a bezpečnosti dodávok energie a tepla. Problém je iba v postoji štátu:“Ten má stále mantru v plyne alebo uráne. Pritom biomasa má trhový, nie nejaký akademický potenciál pri vykurovaní, najmä pre centrálne zásobovanie teplom. A uplatní sa aj v decentralizovanom vykurovaní, ako sú rodinné domy, kde môže nahradiť plyn."(V.Holan, Energetické centrum Bratislava). Peniaze, ktoré by Slovensko ušetrilo za dovoz plynu ba mohla vláda použiť na projekty, ktoré majú zmysel. Mohla by napríklad podporiť poľnohospodárov pri pestovaní rýchlorastúcich drevín, ktorými by nahradili plyn alebo uhlie pri výrobe tepla a elektrickej energie. Len v biomase ležia na poliach obrovské peniaze, ktoré tam doslova hnijú. Ministerstvo pôdohospodárstva v Akčnom pláne využitia biomasy na rok 2007 konštatuje: Pre hlbšie uvedomenie si potenciálu, ktorý nechávame zväčša ležať ladom, je energetický potenciál biomasy ekvivalentný 3,9 miliónom ton ropy ročne, respektíve ekvivalentný 4,71 miliardám m3 zemného plynu. V čase predkladania Akčného plánu do pripomienkového konania týchto 3,9 miliónov ton ropy predstavuje finančnú čiastku vo výške 64,5 miliárd korún. Objem uloženej energie v biomase si snáď ešte výraznejšie uvedomíme po jednoduchom prepočte, z ktorého vplýva, že v biomase je uloženej toľko elektrickej energie, koľko vyrobí za rok niekoľko jadrových reaktorov s inštalovaným elektrickým výkonom 440 MW. Týmto prirovnaním by sme nechceli navodiť dojem, že poľnohospodári nie sú za energetický mix v ktorom významnú úlohu musí zohrávať jadrová energetika. Chceme týmto upozorniť na potrebu využiť surovinu, ktorú máme doma .
Kto má záujem, ľahko si akčný plán „vygoogluje“. Kto má záujem, nájde si aj programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa píšu smelé slová o podpore OZE. Najdôležitejší zostavovateľ programového vyhlásenia si ale dobre pamätá socialisticko – komunistickú stupnicu aktívnosti: 1.)Stanovenie smelých cieľov 2.) Realizačné vytriezvenie 3.)Hľadanie vinníkov 4.) Potrestanie nevinných
Zatiaľ sa nachádzame vo fáze prvej, stanovenie smelých cieľov. V realizácii totiž nie je žiaden problém, iba v ochote vlády podporiť poľnohospodárov (pokiaľ sa zameriame na biomasu). Vláda ale namiesto toho, aby naozaj niečo urobila, radšej zatrhne dotácie tým, ktorí si chcú nainštalovať solárny panel. Poprípade vystrčí do médií Slovenskú energetickú a prenosovú sústavu (SEPS ). Tá cez médiá požiada vládu, aby nedovolila pripájať do siete tzv. nepredikovateľné (nepredvídavé) zdroje energie, čím myslela slnečnú a veternú energiu. V SEPSe ale pozabudli na nepredikovateľnosť (nepredvídavosť) chovania Ruských a Ukrajinských politikov. A to je stav oveľa nebezpečnejší, lebo slovenská vláda verí Rusom na sto percent. Život ale ukázal, že vláda musí veriť sebe a svojim ľuďom.