Je to len v hlave, alebo v divokej prírode pod naším najnevyspytateľnejším pohorím naozaj číha nebezpečenstvo? Odpoveď musí zistiť každý sám. Turisti, ktorí sa zo záhadného regiónu medzi Nitrou, Zlatými Moravcami a Partizánskym vracajú, ubezpečujú, že pod Tribečom je fajn. Návšteva jednotlivých miest však predsa núti k zvýšenej opatrnosti, no všetko „zlé“ je na niečo dobré. Aspoň počas ciest záhadným krajom zbystríme pozornosť a všimneme si okolitú krásu.
Svet stromov v národnom arboréte
Poriadny kus krásy, a to nielen tej domácej, sa nám v plnej paráde odhalí pri návšteve obce Vieska nad Žitavou. Národné arborétum Mlyňany, ktoré ukrýva najbohatšiu zbierku drevín na Slovensku, nás totiž zasvätí do najhlbších tajov dendrológie. Návštevníci parku s rozlohou 67 hektárov sa tak zoznámia s vyše 2300 druhmi drevín z celej planéty rozdelenými do jednotlivých sektorov prislúchajúcich danej časti sveta.
Romantika pri miestnych kaštieľoch
Prechádzka arborétom ruka v ruke s priateľkou je zárukou nezabudnuteľných romantických chvíľ, obzvlášť pri návšteve starého, no dosť zachovalého kaštieľa v jeho areáli. Ten ale nie je jedinou stavbou svojho druhu v okolí. Pod Tribečom ich nájdeme hneď niekoľko. Niektoré z nich sú dokonca prerobené na útulné hotely s vysokým štandardom, obklopené pokojnými anglickými parkmi. Za návštevu, prípadne aj za luxusný pobyt, určite stoja kaštiele v Beladiciach a Mojmírovciach.
K Habsburgovcom do Topoľčianok
Komu pôvab štýlových kaštielikov rôznych stavebných slohov lichotí, ten si určite nájde cestu do Topoľčianok. Malebné mestečko, ktoré očarilo Habsburgovcov, T. G. Masaryka a mnoho ďalších významných osobností verejného a umeleckého života, nemá jedinečnú atmosféru len kvôli šikovnému poľovníckemu zámočku a oproti stojacemu majestátnemu zámku. Početné návštevy sem láka aj Národný žrebčín, ktorý pravidelne hostí vrcholové podujatia.
Jediná zubria zvernica na Slovensku
Topoľčianky sa preslávili aj zubrou zvernicou, akú u nás nikde inde nenájdeme. Aj keď tá nestojí priamo v meste, prejsť 10 kilometrov kvôli stretnutiu so zvieratami, ktoré už na svete nemuseli žiť, sa oplatí. Zvernica uprostred lesa za dedinou Lovce sa totiž podpísala pod to, aby bol zubor hrivnatý ako druh zachránený a následne opäť vypustený do voľnej prírody.
Kondičný výstup na mohutné zrúcaniny
V uhladených parkoch ani pri zdolávaní náučného chodníka okolo zubrej zvernice si do tela príliš nedáme. Všetko nám však vynahradí výstup na niektorý z hradov, ktoré sledujú dianie v Tribeči aj napriek chátrajúcemu stavu. Kondičku určite preverí zrúcanina hradu Gýmeš nad obcami Jelenec a Kostoľany pod Tribečom. O niečo jednoduchšie to bude pri výstupe na Hrušov, ktorý sa vypína na kremencovej hôrke, akých nájdeme v tomto pohorí mnoho.
Z divokých lesov na pohár dobrého vínka
Pohár lahodného vínka príde po dobrej turistike vždy vhod. Z divokých lesov obklopujúcich (nielen) spomínané hrady a zvernicu sa za ním môžeme vydať späť do Topoľčianok alebo po tribečských cestičkách do niektorej z obcí pri Nitre. Vínne sklepy a rozhľadne ako na Morave tu síce chýbajú, no kvalita vína vyrábaného v miestnych závodoch tým nijak neutrpela. Aspoň nie pri produktoch z viniča pestovaného v Kolíňanoch, v Nitrianskych Hrnčiarovciach alebo v spomínaných Topoľčiankach.
Za tajomstvami histórie pod nitriansky Zobor
S vínom to netreba preháňať, hlavne nie dovtedy, kým neukončíme celý okruh popod Tribeč. Ten môže pokračovať trebárs na nitrianskom Zobore, ktorý je považovaný za najjužnejší cíp pohoria. Prehliadnuť sa nedá najmä kvôli vysielaču známemu ako Pyramída, spred ktorého sa otvára ďalekosiahly výhľad na celú Nitru. Zobor sa ale preslávil skôr zvyškami starobylého hradiska a ruinami najstaršieho kláštora na území Slovenska, ku ktorému sa od vysielača dá dostať cez Zoborskú lesostep za necelú hodinu.
Unikátny poľnohospodársky skanzen v Nitre
Práve Zobor, kedysi samostatná dedina, dnes súčasť Nitry, je vstupnou bránou do Pribinovho mesta. Jeho špecialitou sú niekoľkodňové výstavy, najmä tie s agrárnym zameraním. Konajú sa aj vďaka vytrvalej práci Slovenského poľnohospodárskeho múzea, ktorého súčasťou je okrem bohatých expozícií unikátny poľnohospodársky skanzen. Pozornosť púta minimálne poľnou železnicou, ktorá je u nás poslednou svojho druhu a počas Agrokomplexu sa na nej dá aj povoziť. Samozrejme, že s výhľadom na v diaľke sa vypínajúci Tribeč.
Všetko zlé je na niečo dobré. Alebo aj zlá reklama je reklama. Nebyť filmu Trhlina, mnohí by ani nevedeli, že Tribeč existuje, nie to, že pod jeho vrchmi je fajn. Našťastie, turisti sa z tohto tajomného miesta vracajú v poriadku, bohatší o krásne a nezabudnuteľné zážitky. Skúsite to aj vy?
