„Tak čo ženy?“ – podpichol som starého mládenca po ceste.
„Ani sa nepýtaj, správajú sa k nám ako k malým deťom. To je len – kam idete, kedy sa vrátite, čo bude s obedom, jednoducho s nami jednajú ako s malými.“
Mal som na mysli iné ženy, ale podrobnejšie tú tému už nerozvíjal. Po ceste myslel na to, či má kľúče, okuliare a jed na myši. Ide zima, hlodavce sa budú tlačiť dnu.
Dvere sa otvárali ťažšie ako inokedy. Vlhké týždne urobili svoje. Vnútri bolo cítiť, že v opustenom dome nemá kto vetrať. Aj záhrada je bez gazdu. Jablká a orechy popadané v tráve, strapce hrozna hojdajúce sa v ostrom vetríku. Jožko sa porozhliadol a povedal – „Ej ale chýba tu tá mama. Keď bola, aspoň sme vyzerali ako rodina.“ Prežil s ňou takmer celý život.
Piekla koláče, na ktoré sme sa s bratom tešili niekoľko týždňov dopredu. Tvarohové, s hrozienkami. Bola tak milo nedbanlivá. Niekedy ani nevedela, že prídeme. Keď dostala pohľadnicu, založila ju do kredenca bez toho, aby si ju prečítala.
Ako mladá robila v Prahe gazdinú v domácnostiach majetnejších rodín. O jej prirodzenej kráse šli chýry a dostala ponuku na menšiu filmovú rolu. „Nestela som sa olizuvať s cudzími chlapmi“, dôvodila, prečo zahodila šancu dostať sa na strieborné plátno. S tým svojim to nemala najľahšie, ale ako v jej generácii bývalo zvykom, ostala mu verná až do smrti. Nápadníkov vždy odbila – „Nehajte ma, já mám smútek“, hoci bola sama už veľa, veľa rokov.
Raz sa jej syn Jožko rozhodol, že babke sa zíde vedieť čo sa deje vo svete a kúpil jej televízor. Okrem správ mala najradšej reláciu Federální kriminální ústředna pátrá. Niekedy nám predvádzala scény z kriminálok, aj so zvukovými efektmi. Možno by sa fakt bola uchytila pri filme...
V auguste 1987 sme od nej dostali list. Písala ho svojím typickým kostrbatým písmom, žilnatou dlaňou a zrobenými prstami. Pamätám si to presne, list máme odložený. Znel takto:
Srdečne vás pozdravujem v šetkích. Pohladnicu som dostala od vás zaktoru ďakujem. Piatok zomrel Čelinak Peter a dnes vnedelu mal pohreb z Vyčap ma ženu 2 male deti čo chodia do školky. Teraz už mal 29 rokov na ladvínu sa lečev. Často hobrala sanitka krv mu davali a viživu už dlhší čas sa lečev a nemal pomožene musel zomriet.
A 19 jula mala pohreb Bežina Kišova Brigitina aj tam som bola na pohreb aj Kalman bol aj Jarmila a cela jej rodina. Jožo Valentini zomrel Bratislave tam robil a tam ho našly na byte tri dni zomreteho tich teplotach už bol rozklade tak ho ani neukazali ani truhlu neotvorili. To je 40 ročnik Jožkov aj Mišo Adamčik čo chodil k nám za Jožkom zo Šuranek aj ten zomrel išel na autobus atam padol a hned aj zomrel. Badicách 33 roční zabilsa bani Žíranoch a druhy zomrel 55 ročny takí najlepších rokoch.
Ivetka je bulharsku dva tiždne sobotu by mala prísť domov. Božena bola dva tiždne pionerskom tabore tam Topolčanoch. Tu bolo velmi sucho nepršalo celí mesiac až teraz začalo pršať ale malo je napršane fazula už začína sušiť struki kukurice su male korovie a zemiaky su male aj kapusta je mala a uharky sa aj polievaly len tolko čosom naložila do poharov. Bozkávam vás do videnia.
Mama
O sebe nenapísala ani riadok, seba nepovažovala za hodnú zmienky. A tak sme sa nedozvedeli, že keď bol Jožko v robote, spadla do pivnice a zlomila si nohu. Sama sa z pivnice vyštverala, nohu si obviazala a ľahla si do postele. „Uderila som sa“, povedala, keď sa na ňu Jožko pozrel spýtavým pohľadom. Naložil ju do trabanta a odviezol na röntgen.
Tieto spomienky sa mi vrátia vždy, keď vidím opustený domček v podhorskej dedinke. Áno, už niekoľko rokov tu chýba gazdiná a nič nenaznačuje, že by sa to mohlo zmeniť. Október je mesiac úcty k starším. Moja babka si ju zaslúžila, hoci po nej neprahla.
