Založí Igor Matovič stranu SOĽ?

Doteraz sme si väčšinou usierali z myslenia šporťákov jednanuladvanula, ale pri čítaní väčšiny skvostov v kauze Matovič mi nenapadá iné ako intelektuálne iskrenie v rozsahu ánoáno-nienie (hoci tiež viem, kde sa toto spojenie ocitlo prvýkrát - ovocie, napoviem). No dobre, nebudem absolutizovať, po nejakom čase (a Hrabkovom článku) precitol aj zástupca šéfredaktora denníka Sme a viac-menej korigoval niekoľkodennú prácu svojich podriadených - zrejme to ešte nie je so smečkom úplne stratené (v iných médiách sa na podobnú reflexiu azda ešte len čaká).
Rekapitulovať celý príbeh Obyčajných ľudí sa mi nechce, ale ak zámerne vychýlime kyvadlo na opačnú stranu, ako sa urputne snaží drvivá väčšina slovenských médií, nemali by sme opomenúť, že
1. to bola SaS, ktorá oslovila OĽ a ponúkla im miesto na svojej kandidátke - že to bolo v čase, keď nielen sasisti, ale ani najbystrejší proroci ani prieskumné agentúry neodhadovali volebný výsledok sulíkovcov nad 10 percent, je dostatočným dôvodom na pochopenie tejto ponuky, nie na jej znevažovanie ex post. Ale kto by už nechcel byť aspoň teraz generálom - lebo inak zostáva iba mentálnym frajtrom.
2. posledné miesta na kandidátke boli premysleným marketingovým ťahom OĽ - ktorý im navyše aj vyšiel. Viac hlasov ako štvorica OĽ mala iba vrcholová trojica SaS, Sulík, Mihál a Krajcer.
3. kandidátka OĽ jednoducho pomohla súčasnej koalícii získať väčšinu v NR SR - môžeme matematicky akokoľvek prepočítavať prednostné hlasy, SaS získala vďale OĽ prinajmenej 38 429 hlasov. Koľko ľudí presne volilo SaS vďaka OĽ, sa nedá zistiť, realitou však je, že parlamentnú väčšinu 4 hlasov má koalíciu aj vďaka OĽ (prípadne vďaka OKS, ale to možno ešte len zistíme) - a bez nich o túto väčšinu prichádza. Aj so všetkým, čo táto strata znamená.
4. všetky doterajšie vyhlásenia matovičovcov hovoria o pokračujúcej podpore súčasnej koalície, čo možno brať takmer ako axiómu, pretože ak by OĽ prestali podporovať Radičovej vládu a prešli na Ficovu stranu, môžu zabudnúť na budúci úspech vlastnej strany - čo si podľa mňa Matovič uvedomuje. Že by toto presvedčenie nemala koalícia zneužívať, je najvyšší čas pochopiť.
O chybách, aké nastali v komunikácii medzi koalíciou a OĽ, sa nepíše v našich médiách veľa - ľahšie bolo usierať si z Matoviča a spol. (tu musím oceniť krok Štefana Hríba, ktorý Pod lampou dal šancu všetkým, ktorí sa nepohybujú v registri jednanuladvanula, aby sa o OĽ dozvedeli viac -a urobili si vlastný názor, nie ten predžuvaný väčšinou novinárov). Pretože ak má Iveta Radičová väčšinu aj vďaka štvorici OĽ a menšinovú vládu odmieta a je aspoň ako-tak zodpovednou političkou, bude sa musieť týmto problémom zaoberať a nezbavovať sa ho slovami, že je to problém SaS. Už aj preto nie, lebo strata väčšiny je problémom CELEJ koalície a jej lídra predovšetkým.
Zatiaľ však ani Iveta Radičová neprekročila svoj tieň - a to je pre mňa dosť veľkým sklamaním. Tým skôr, ak sama má nemalý podiel viny na tom, že na rokovaniach koaličnej rady venovaných programovému vyhláseniu vlády sa návrhmi OĽ vôbec nezaoberali (že sa mohli a mali venovať aspoň tým rozumnejším, limitujúcim výhody politikov, je jednoznačné) a zmietli ich zo stola. Že im takýto variant umožnila samotná SaS, ktorej predseda namiesto obhajovania záujmov svojho poslaneckého klubu zrejme išiel konzultovať iné priority s poradcom Hugom, a že šaman Poliačik vôbec nechápal, že ak majú väčšinu v NR SR aj vďaka OĽ, tak ich musia brať vážne aspoň v klube SaS a snažiť sa presadiť aj názory OĽ, nezbavuje viny koaličných lídrov. Od starých matadorov typu Dzurindu, Mikloša, Bugára, Hrušovského, Figeľa, Lipšica, Simona sa dá síce očakávať, že využijú každú slabinu protivníka za rokovacím stolom, ale nie to, že takýmto arogantným spôsobom zamietnu predstavy tých, od ktorých podpory závisia VŠETKY ich budúce kšefty. Tobôž ak sa ešte nedávno prezentovali ako tí, ktorí chcú s týmito výhodami politikov skoncovať a obmedzenie poslaneckej imunity si dávajú ako druhý bod vládnutia. A ak vieme, že najbližšie roky budú tvrdé zrejme pre väčšinu občanov SR, ktorých čaká ďalšie uťahovanie opaskov, majú plné právo od svojej reprezentácie očakávať, že im pôjde príkladom a začne uťahovať opasky sebe samej.
Je jasné, že predstavy OĽ o limitovaní výhod a požitkov politickej elity (skresanie vymožeností politikov, zdaňovanie ich príjmu, zrušenie odstupného pre rôznych funkcionárov...) musia ísť na nervy všetkým, ktorí si na ne už zvykli, ak však s aroganciou sebe vlastnou tieto názory koaliční lídri zmietnu zo stola, nestrelili zaucho iba štyrom poslancom OĽ, ale aj všetkým ľuďom a svojim voličom, ktorí majú v zuboch toto okázalé využívanie nadštandardných výhod.
V kauze Matovič zlyhali mnohí - nielen Matovič samotný, ktorého vystupovanie je amatérske až insitné (skutočne nemusí odpovedať na každú otázku, tobôž nie vždy to, čo má momentálne na jazyku; zmeniť vlastný brífing na krížový výsluch nabudených novinárov môže skutočne len ten, kto sa vo vrcholovej politike ocitol ako Alenka v ríši divov...), ako sa domnieva väčšina insitnej mediálnej obce. Rezervy Radičovej a Sulíka sú však obrovské (hoci fakt, že piatkové stretnutie šéfa SaS a šéfa OĽ nesprevádzali doteraz bežné mediálne lapsusy, naznačuje, že zdravý rozum ešte celkom nevyhynul).
Čo by mal robiť šéf OĽ, presne napísal Juraj Hrabko - tu len zrekapitulujem, že ako poslanec môže navrhovať zákony a presadzovať predstavy svoje aj svojich voličov. Napokon, ak chce založiť zrejme SOĽ (Stranu obyčajných ľudí), lepšia cesta pre neho ani neexistuje.
Suma sumárum - kým Mikuláš Dzurinda velil menšinovému kabinetu až niekoľko mesiacov pred predčasnými voľbami na jar 2006, jeho spolustraníčka Iveta Radičová prichádza o väčšinu v parlamente už šesť týždňov po voľbách. Kým Mikuláš Dzurinda v roku 2006 presadzoval zákony iba vďaka veľmi pochybnej podpore dvoch exkoaličných poslancov a obvinenia z kúpenia dvoch poslancov boli mimoriadne presvedčivé, Iveta Radičová sa bude musieť spoliehať na to, že štyria poslanci občianskeho združenia Obyčajní ľudia, ktorí sa do NR SR dostali na kandidátke strany Sloboda a solidarita, budú mať k nej a jej programovým prioritám bližšie ako k bývalému premiérovi Robertovi Ficovi. Necelé dva mesiace po voľbách začína visieť Radičovej neľavicová koalícia na šnúrke od gatí Igora Matoviča a jeho „obyčajných poslancov" - čo je vzhľadom na najbližších 46 mesiacov volebného obdobia nezávideniahodné postavenie. Do veľkej miery si to však nová koalícia spôsobila sama - tým, že nereflektovala reálnu situáciu v poslaneckom klube SaS a tým, že Richard Sulík, predseda SaS a NR SR, svojimi neuváženými vyhláseniami spor vnútri vlastného klubu iba stupňoval.