Nieje láska ako láska

A potom bude čo ostane ticho príde smútok alebo ostane láska prosím

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Bolo to v nedeľu ráno telefón som mal položený na stole po prebdenej noci som ťažko otváral oči. Celú noc som bol medzi ľuďmi fotografovať ale moje značne unavené telo nazbieralo v sebe zbytok svojich síl a pustil som sa do úpravy fotografií telefón som mal položený vedľa seba po pravej ruke na stole ešte bol v tichom režime pomaly som sa prebúdzal a Uvedomoval si že je pred nami ďalšia nedeľa ktorá zapadne medzi tie ostatné. Pár dní predtým ku nám na chatu prišli úplne neznámi ľudia ako si tomu v posledných rokoch už nevenujem pozornosť ale tu bolo niečo iné cítim to. Neviem od prvého momentu ako prišli moje telo Začalo vnímať niečo inak. Čo sa deje? Neviem V piatok večer vracajúc sa z mesta pri našom dome hore na kopci stálo veľké auto také veľké ako mám ja Prechádzajúc okolo takmer som ho oškrel pousmial som sa S myšlienkou ktorý blázon ho odstavil tak blízko že nemôžem prejsť takmer som musel lietať pomyslel som si ale nevadí. Veď sme ľudia moje srdce si vlastným mozgom začalo uvedomovať že všetko bude inak všetko je tak krásne ale prečo? S čím to má súvis nerozumiem? Halo signál hlava nič. Myslím si že by som mal prestať piť tie šialené čaje. Nechápem celý deň v sobotu to je ten deň pred tou nedeľou nie som tu ale myslím hlavou. Ktosi popri mne vysáva v izbe ale ja to vôbec neregistrujem . Je to šialené úplne šialené Ale krásne no napriek tomu nechápem vôbec nerozumiem tomu čo sa deje ale poviem vám že mi to je jedno tak to to išlo až do večera. Sobota 10 h večer na sadol som do auta odviezli ma a išlo sa fotiť už tam na tej akcii Vnímajúc tých ľudí okolo seba pomaličky chápajúc svoju Inakosť Znovu sa pýtal čo sa to deje prečo aký to má dôvod že všetci sú iní Ľahší lepší krajší ľudskejší Ale zabudol sa opýtať či to on sa nestal lepším človekom . Či všetky tie roky bolesti a trápenia sa zrazu nepremenili v jeho srdci na tak hlboký CIT si len zrazu iný pýtam sa sám pred sebou Či všetky tie jeho bolesti neprekonali nenávisť a prepadli cez hranicu ktorá sa volá láska možno práve tie jeho bolesti boli kľúčom k jeho srdcu a odpusteniu samého seba aby bol čistý pripravený mnou milovať. Áno milovať vlastným srdcom ktoré bolo dovtedy zamknuté chránené pred bolesťou pred utrpením ale nechtiac aj pred láskou ktorá je v našom živote tak veľmi dôležitá aby sme pochopili že dokážeme ešte žiť stále sa dokážeme nadýchnuť jednoducho dokážeme žiť. Ráno o 5 prišiel unavený ale spokojný stále nechápal niečo sa deje ale čo? Čo to je bože nechápem a možno už ani nechcem. A tak zaspal ale paradoxne spal veľmi krátko vlastné srdce ho zobudilo asi tak po 2 h halo vstávaj! Hlava odpovedala srdcu prosím daj mi ešte 5 min. No srdce odmietalo. No tak prosím vstávaj! Nechápal som prečo vošiel som do kúpelky úplne rozospatí umyl som si tvár studenou vodou mysliac si že ten stav ktorý ma drží posledné dni ako si pominie ale nie práve naopak bol ešte silnejši naliehal. Už som si myslel že mi naozaj šibe naozaj som si myslel že mám veľa povinností a tým pádom môj mozog jednoducho nestíha. Tak som sa do toho pustil. Začal som upravovať fotky v polovici mojej práce ma prerušila moja fyziologická potreba šiel som na WC naši sa medzitým rozprávali že tí ľudia ktorí sú u nás majú Postihnutú dcéru je na vozíku odmalička veľmi rád pomáham. Keďže som absolvoval liečbu ktorá by dokázala pomôcť aj jej povedal som rodičom že keď budú odchádzať od nás domov chcel by som sa s tými ľuďmi jednoducho zoznámiť. Otec absolútne nenamietal keďže ma pozná vie aj to že dokážem pomôcť respektíve poradiť. Ako som sedel na WC otec po mne zakričal prosím ťa poď von už odchádzajú moja odpoveď bola za chvíľu som tam že prosím nech počkajú. Sadol som si na vozík a vyšiel som von ako vždy. Všetci mi podali ruku ale ja som cítil že niekto tam ešte chýba. Spoza dverí sa ozval príjemný ženský hlas prosím počkajte chvíľu dám iba Monike bundu. Vtedy som sa prvýkrát príjemne preľakol. Začal som sa pozerať tým smerom odkiaľ vychádzal ten krásny jemný hlas . Otvorili sa dvere vtedy som to pochopil... Panebože toto bol ten moment na ktorý som čakal moje srdce zrazu pochopilo že už nechce takto ďalej žiť. Videl som ako si ma krásne vnímala každé moje slovo a cítil otázku bože kde si bol tak dlho. Vlasne ktosi. môj mozog nemusel povedať tvojím smerom absolútne nič a predsa to bolo tak jednoznačne výstižné nenapodobiteľné jedinečné a zároveň tak jednoduché ako len čistá láska dokáže byť. Odrazu som pochopil moje srdce ktoré už dávno kričalo prosím ťa otvor ma a zatvor oči a nechaj sa viesť vlastným citom menom láska. Pomaly si čítala neistotu Z mojej artikulácie viem že som niečo rozprával ale k tebe som aj tak rozprával úplne niečo iné. Chvíľu som sa prepol do reality a Uvedomil som si čo sa vlastne stalo áno srdce prevalcovalo moju hlavu ktorá doteraz myslela racionálne ale uvedomujem si že nemyslela citovo všímajúc si že sa na mňa pozeráš inak ako na ostatných som v tej chvíli pochopil že to cítime rovnako bezhranične a nedokážeme to ovplyvniť jednoducho to prišlo áno ten najsilnejší cit V živote a ten sa volá láska. Čakala si moju reakciu ktorá bude aspoň troška racionálna ale chvalabohu ona neprišla. Cítil som že tvoj odchod nebude len tvojím odchodom ale bude to akokeby zobrali niečo zo mňa dodnes ma to mrzí že som ti nedokázal povedať vtedy že ťa ľúbim nech by to vyzeralo akokoľvek hlúpo bolo by to správne dnes to už viem. Bolo by to to najsprávnejšie rozhodnutie ktoré by som ten daný okamih urobil. Bože čo mám robiť cítim že odchádzaš aj ja neviem čo mám robiť ešte chvíľu prosíme ešte chvíľu nič iné len ešte chvíľu. A potom bude čo ostane ticho príde smútok alebo ostane láska prosím Bože ešte chvíľu prosím neber ju ešte preč. Vidím že sa ti slzy tlačia do očí chcem vstať povedať úplne nahlas bože veď ja ťa ľúbim. Ako by si v tej chvíli videla cítila moju bolesť môj strach moju túžbu moju lásku spásonosne si sa zdvihla a so slzami v očiach ktoré boli tak zreteľne ktoré vychádzali Z tvojho srdca a zasahovli to moje si povedala jemným hlasom môžem ťa objať nezvyknem to robiť ale môžem? moja Duševná odpoveď bola láska konečne. Ten okamih som chcel plakať no ty si ma objala pohladila vzadu po vlasoch cítim pokoj taký ten pokoj keď zrazu viete že nie ste na svete sami. Na malý moment som zacítil obrovskú úľavu akokeby si ma upokojila a povedala neboj sa láska toto je iba začiatok našej veľkej nekonečnej nadpozemskéj bezhraničnej krištáľovo čistej lásky. Pohladila si ma po vlasoch a so slzami v očiach ktoré boli ešte zreteľnejšie ako tie predtým si sadla do auta a so sklonenou hlavou a s výkrikom ktorý prenikal až do môjho srdca aj keď nebol vyslovení ľúbim ťa láska si odišla preč. Znovu do zlatej kvietky kde máš všetko ale pochopili sme že my dvaja máme oveľa viac a to je láska

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
nové svetlo
nové svetlo 
Róbert Nemčík

Róbert Nemčík

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Prečo sa často kladie táto otázka jednoducho som človek ako ty alebo ona to je celé. :D dokonalé šťastie je pre mňa šťastie druhých lebo vtedy sme šťastný aj my sami Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu