V Poslednej dobe často chodím fotiť preč od ľudí nie je to úmyselne ale občas je to potrebné pre rozvoj môjho vnútorného pokoja. Cítim sa veľmi spokojný robím to čo ma baví a to je základ spokojného života. Povedal som si nikdy už nebudem taký aký som bol ale bude to lepšia verzia môjho ja. Komu sa to nepáči nevadí ja budem dôkazom toho že sa všetko dá keď sa chce základ je ten že sa musí chcieť to je celé. Áno život je len jazda. Možno sa pýtate ako to myslíš? Rozmýšľajte logicky raz si hore potom zase dole prečo prekonaš jednu prekážku vysvetlenie je pomerne jednoduché aby si vzápätí prekonával ešte väčšiu. Nepýtaj sa ako sa to nedá ale skús sa opýtať ako sa to dá zvládnuť. Znie to krajšie však? Podľa mňa život je pomerne jednoduchý stačí sa na to pozrieť Z iného uhla pohľadu. Možno si poviete že mi šibe áno šibe mi lebo už mám dosť toho ako mi veľa ľudí opakuje stále dookola ako sa niečo nedá. Vybral som sa trošku vypnúť hlavu. Zobral som fotoaparát vypol telefón a len tak som sa vybral niekam jednoducho preč. Zrazu som si uvedomil prečo dnes nie je ten správny deň aby som urobil možno krásne fotky. Uvedomil som si prečo to neurobíť práve dnes pustená hudba. Meter za metrom a tak iba šiel zrazu povedal tu ostanem stáť. Zapol fotoaparát a začal fotografovať naozaj všetko okolo seba. Obyčajné sťeblo trávy úplne osamelú sedmikrásku vzdialené hory žlté slnko ktorému chcel podať ruku obyčajnú cestu po ktorej vyšiel až hore červený mak schovaní V tráve iba sedel a neriesil úplne ale úplne nič. Po dlhom čase nechal svoje myšlienky úplne opustiť svoju hlavu žil pre moment ktorý bol tam. Možno práve žil preto stebielko tej trávy ktorú fotil možno práve preto slnko ktoré mu svietilo na hlavu a on cítil ako mu kvapka potu sťeká po tvári, ale neudrel ju. Nechal ju tak nech si nájde vlastnú cestu a spadne mu Z tváre na vrch jeho ľavej unavenej ruky. Zrazu zaostril zrak V diaľke videl na modrej oblohe na ktorej nebolo ani obláčika ako to tam kdesi v diaľke letí stíhačka ktorá za sebou zanechávala bielu čiaru. Rozhodol sa že ju odfotí. Pochopil že vďaka fotke zachová tento okamih na vždy. Správne pochopil že už nikdy sa tento okamih nebude opakovať presne tak isto ako to bolo V tom okamihu. Uvedomil si že zrazu nikto nerieši to ako fotiť jednoducho po dlhej dobe bol iba sám sebou. Zrazu nebol ovplyvnili ničím iba očami ktoré tak zrazu videli do duše. Nečakane sa jeho okna do duše za rosili boli orosené túžbou žitia uvedomujúc si krátkosť ľudského času. Zdvihol hlavu smerom hore pozrel sa do nebies a pochopil prečo je tak malý. Možno práve preto aby ukázal ľuďom okolo seba že dokáže robiť veľké veci nie vďaka tomu ako vyzerá ale práve vďaka tomu ako vyzerá. Slnko pomaly zapadlo on čakal ja viem nečakal na slovíčka vďaky alebo pochovali ale čakal na vhodný okamih kedy bude môcť zachytiť jeden okamih ktorý sa deje každý deň a predsa je každý deň výnimočný jedinečný západ slnka. Zrazu to prišlo uzávierka na fotoaparáte cvakla na malý okamih sa zastavil čas. Zachytený moment ktorý sa už nikdy nebude opakovať presne tak isto ako vtedy. Možno keď sa zajtra vráti na to isté miesto sadne si a bude čakať pochopí aký je život krásny a jedinečný stačí iba zavrieť oči počúvať chvíľku srdcom
