Abeland, usadlosť cca 20 km od trošku väčšej dedinky nazývanej Bratislava, je miestom pokoja, harmónie, krásnej prírody a tradície. Takto ju popisuje jej richtár a gazda p. Abel. Pre zvedavcov a potencionálnych návštevníkov sa tento kus prírody prepojenej s tradičnými remeslami nachádza nad priehradou za Lozornom.
Pred začiatkom letných prázdnin som navštívil na pozvanie p. Abela jeho dedinku plnú tradičnej výroby v rôznych remeselných oblastiach.
Pán Abel s manželkou a deťmi víta návštevníkov v tradičnom dobovom dedinskom oblečení. Keď má čas, čo je však výnimočné, pretože práca okolo dedinky zaberá veľa času, rád ukáže túto usadlosť i osobne, pričom s nadšením porozpráva o zaujímavostiach Abelandu. Ja som mal to šťastie, že mi ukázal osobne všetky zákutia a zaujímavosti osady. To, že je Abeland prístupný každému, potvrdzuje bezdomovec pracujúci na políčku, ktorý na nás spustil záhorácko-nemeckým prízvukom zopár slov na privítanie. Úzkymi chodníčkami sme sa potom vybrali prezrieť si usadlosť. Prechádzali sme vedľa pustovne, kde čas trávil nejeden pustovník, kostolíka svätej rodiny, pri ktorom sme sa stretli s akademickým maliarom Eduardom Kalickým zo Stupavy, ktorý si pri žblnkotaní potôčika tvoril ďalšie svoje dielo. Počas celej prehliadky sa bolo na čo pozerať. Prechádzali sme vedľa políčka, kde sa tradičným spôsobom pestovalo obilie, ktoré siahalo do výšky 2 metrov. Videli sme políčka, na ktorých sa pestuje zelenina tzv. Permakultúrou – pestovanie bez nutnosti orania, neustáleho a energeticky náročného súboja s prírodou. Proste a jednoducho - pestovanie bez námahy. Prechádzkou nás sprevádzali všade pobehujúce deti, ktorých záujem sa točil najmä okolo domácich zvierat . Husi, kačice pyžmové, kozičky, mangalice (ako sa p. Abel vyjadril –živý pluh J) krava a kone umiestnené v ohradách, ale i voľne pohybujúce sa zvieratá vyvolávali úsmev a radosť na tvárach detí.
Popri kováčskej a keramickej dielni, v ktorých tvoria svoje diela deti p. Abela, sme sa dostali na hlavné námestie – srdce dediny. Tu sa usporadúvajú rytierske súboje, lukostrelecké súťaže, ale taktiež námestie zažilo krásnu svadbu plnú tradícií. Na tomto mieste sa vrátite v čase. Tu si môžete upiecť vlastný chlieb, naučiť sa pliesť z ovčej vlny, naučiť sa jazdiť na koni, ale aj priučiť sa šermiarskemu umeniu a popri tom si uvariť bylinkový čaj. Taktiež sa tu dá posedieť v útulnej hlinenej čajovni a nasávať harmóniu tohto miesta.
Toto všetko by však nevzniklo, keby sa do tohto spôsobu života nezapojila celá rodina. Manželka a ich osem detí venujú svoj čas práci na dedinke, ktorá rozvíja a zdokonaľuje ich schopnosti v rôznych oblastiach, či už umeleckých alebo remeselných. Kto však tvrdí, že tento spôsob života je krokom späť, sa veľmi mýli. Celá rodina využíva i moderné výdobytky, čoho dôkazom sú práve deti manželov Abelevcov, ktoré úspešne študujú na vysokých školách a svoje znalosti prenášajú do praxe, kde im práve Abeland – dedinkovo - dáva možnosť realizovať sa.
Bolo by toho mnoho, čo by sa dalo o tomto kuse pohody a pokoja popísať. Je však lepšie raz vidieť a urobiť si vlastný názor, ako viac krát počuť alebo čítať.
Ja osobne musím poďakovať p. Abelovi za pozvanie a príjemne strávený čas. Prajem veľa pestovateľských, chovateľských úspechov, veľa dobrých nápadov a hlavne kopec energie na ich realizáciu.
Váš Robo
Hrdý Malačan
