Róbert Peťko
Sandorf – obec s vôňou piva
Na každej mape do roku 1946 by ste obec s názvom Prievaly hľadali márne. V rôznych historických obdobiach sa táto obec nazývala inak.
Som Malačan, ktorý je hrdý na svoje mesto a už ma prestalo baviť to, čo sa o svojom meste dozvedám. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Na každej mape do roku 1946 by ste obec s názvom Prievaly hľadali márne. V rôznych historických obdobiach sa táto obec nazývala inak.
Iba pár minút od Malaciek sa môžeme stretnúť s prírodou s veľkým výskytom najmä vodného vtáctva a rastlinstva, ktoré obľubuje močaristé prostredie. Premeniť močiare v okolí Malaciek na sústavu rybníkov – to bol jeden z dobrých nápadov, ktoré rodina Pallfyovcov zanechala Malačanom po ich stáročnom pôsobení v našom regióne. Sústava rybníkov dostala názov Marhecké rybníky. Táto dôsledne vybudovaná a premyslená sústava dvanástich rybníkov slúžila a stále slúži hlavne na chov sladkovodných rýb a to najmä kaprov, zubáčov, lieňov, ale taktiež sa v rybníkoch darí i chránenému druhu Čík európsky.
Tak, ako sa so začiatkom školského roku otvorili brány škôl, tak sa otvorili aj brány Abelandu. A tak, ako školy zatvoria svoje brány, tak sa zatvoria i brány tejto krásnej usadlosti. Takto sa to opakuje rok čo rok.
Takto sa už po mnoho stáročí nazývajú pôvodné brány, ktorými sa dalo a dá dostať do Zámockého parku v Malackách, ktorý je bez pochyby pýchou malačanov.
Tak ako kráľ má svoje žezlo, tak aj mesto Malacky a jeho richtár (primátor) má to svoje. Tak ako kráľ má svoj hrad, tak aj malacký richtár má svoje sídlo.
Saltatrix – zaujímavé slovo, ktoré si do svojho názvu dalo malacké tanečné štúdio. Už zo samotného latinského prekladu slova (saltatrix- tanečnica, saltare – tancovať, salto – tanec ) je jasné, čomu sa toto štúdio venuje nepretržite 15 rokov.
Píše sa rok 1929 a vtedy mladý veterinár, narodený vo Vacenoviciach 12.1.1889, zakladá jednu z najstarších chovateľských staníc v prvej Československej republike. Chovateľská stanica dostala pekný názov „Malacky“. Od tejto doby už žiadny chovateľ psov nemohol tento chránený názov chovateľskej stanice použiť.
Do umenia tvarovania železa ho zasvätil jeho otec Alexander a svoje umenie práce so železom odovzdáva svojmu synovi Jánovi. Takto bola založená kováčska tradícia rodiny Drinkovcov v Malackách. K záľube tvarovať a spájať železo do rôznych tvarov sa zaučil p. Ľuboš Drinka už ako 8 –ročný. Táto jeho záľuba sa preniesla z detských čias i do pracovného života a svoju zručnosť zdokonaľoval ako zvárač vo firme Potrubí Praha.Do umenia tvarovania železa ho zasvätil jeho otec Alexander a svoje umenie práce so železom odovzdáva svojmu synovi Jánovi. Takto bola založená kováčska tradícia rodiny Drinkovcov v Malackách. K záľube tvarovať a spájať železo do rôznych tvarov sa zaučil p. Ľuboš Drinka už ako 8 –ročný. Táto jeho záľuba sa preniesla z detských čias i do pracovného života a svoju zručnosť zdokonaľoval ako zvárač vo firme Potrubí Praha.
Kto z nás si nepostavil lietadielko z papiera? Príjemnázábava a rozvíjanie tvorivostínielen u detí. Malackýmodelári sa však môžu pochváliťviac ako len lietadielkom z papiera. Modelárska tvorivosťv meste Malacky sa začala modelmi vetroňov a pokračuje modelmi verných kópiíoriginálnych lietadiel na benzínovýpohon.
Malacky mali už historickým vývojom predpoklad stať sa centrom Južného Záhoria. Tým, že v roku 1879 bol v Malackách zriadený telegrafický úrad a v roku 1891 začal pravidelne prichádzať vlak na železničnú stanicu, Malacky získali priame spojenie s Bratislavou. To bolo pre naše mesto potvrdenie prioritného a okresného mesta v regióne.
Sus scrofa – diviak lesný, jedno z najpočetnejších zvierat žijúcich v našich lesoch. Málokto sa s ním nestretol alebo nevie, ako vyzerá. Čo však viedlo k tomu, aby sa toto zviera stalo súčasťou erbu obce? Z množstva 2930 erbov obcí Slovenska má 9 obcí v znaku diviaka. Obce Baška, Bunetice, Kalša, Lietavská Svinná – Babkov, Sirník, Tušická Nová Ves, Vechec, Zboj a samozrejme mesto Malacky.
Ako každý rok sme 5. apríla oslávili oslobodenie mesta Malacky vojskami Červenej armády spod fašistickej okupácie. Ktovie však, kedy by sme oslavovali deň oslobodenia nášho mesta, keby 15. letecká armáda USA nevykonala letecký útok na letisko Nový Dvor pri Malackách. V dobe druhej svetovej vojny sa uvádzalo letisko Malacky pravdepodobne z dôvodu, že v Malackách sídlilo veliteľstvo letectva. Toto letisko je stále v prevádzke pod názvom letisko Kuchyňa.
Svoje brány otvorila v roku 1932 s názvom „Štátna meštianska a ľudová škola Dr. Jozefa Dérera„. Pomenovaná bola po vlastencovi, zástancovi práv malačanov, ako i všetkých záhorákov, Dr. Jozefovi Dérerovi.
Môžeme byť radi, že táto doba už pominula a iba história poukazuje na to, že vôľa pána a jeho náboženské presvedčenie prikazovalo jeho poddaným prispôsobiť sa jeho náboženskému presvedčeniu a slobodné rozhodnutie bolo tabu.
Je priam zázrakom, ako jedno malé vidiecke mesto môže mať tak uznávaných umelcov. Síce svoje diela tvorili v iných storočiach a jeden z nich bude, dúfam, svoje diela tvoriť ešte veľmi veľmi dlho, majú predsa jedno spoločné: sú to rodení malačania a hlavne, známi fotografi. Zatiaľ čo bratia Angererovci boli dvornými fotografmi Rakúskej cisárskej rodiny za čias Franza Jozefa, ako aj vtedajších rakúskych i zahraničných prominentov, tak Vladimir Yurkovic bol osobným fotografom pesničkára Jaromíra Nohavicu a mnohých ďalších umelcov z Čiech i Slovenska.
Už vyše storočie prechádzajú generácie Malačanov okolo stavby postavenej v maurskom štýle. Táto budova s bohatou históriou, postavená podľa projektu viedenského architekta a bratislavského rodáka Wilhelma Stiassnyho, skrášľuje centrum mesta Malacky. Moje úvodné vety pre „nemalačanov“ a neznalých centra mesta Malacky nepovedia nič. Ale mnohí, ktorí okolo tejto historickej stavby chodia už určite vedia, že tento blog bude venovaný malackej synagóge - architektonickému skvostu, ktorý je zapísaný i na Slovenskej ceste židovského kultúrneho dedičstva.
Ktoré mesto sa môže pochváliť trojnásobným majstrom sveta? Určite ich na Slovensku veľa nebude a v takom prestížnom športe už určite nie. Šport, v ktorom sa rodák z Malaciek presadil, sa dá porovnať s prestížnymi motoristickými súťažami vo vzduchu ako i na zemi. Preťaženie v podobe niektorých „géčok“ je ozaj veľa krát extrémne a porovnateľné s leteckými akrobatmi, ako aj pilotmi formuly 1.
Legendárny ruský zbor Alexandrovci s dlhoročnou tradíciou má vo svojom repertoári i známu pesničku, v ktorej sa spieva o Malackách http://www.youtube.com/watch?v=IJLThDcSS6k. Určite nebude nikomu cudzia pesnička „Išiel Macek do Malaciek“, každému sa ihneď vybaví táto melódia v hlave.
Väčšinu čitateľov určite napadne jeden z najlepších slovenských hokejistov - Žigmund Pálffy. Ale ten určite, ak by si mal vybrať, tak by nechal svoje srdce v Skalici. Ja však nemyslím srdce myslené obrazne, ale srdce po smrti vybraté z tela. Preto už určite chápete, že sa jedná o niekoho iného, spojeného s históriou Malaciek.
O Malackom kaštieli (Pálffyovskom zámku) umiestnenom v krásnom prostredí zámockého parku sa hovorí veľa legiend. Čím by však mohol zaujať čitateľa tohto blogu a prinútiť ho isť sa pozrieť na túto kultúrno-historickú pamiatku? Mohla by to byť legenda o zamurovanej mníške v kaštieli, ktorú jej predstavení zaživa zamurovali v priestoroch kaštieľa za smilstvo. Teraz vraj blúdi po kaštieli a jeho okolí a kto ju zbadá do roka zomrie.