Tým, kto vo svojej záveti žiadal, aby jeho srdce vyňali z tela a uložili v rodinnej krypte pod kostolom v Malackách, bol Pavol IV. Pálffy. Tento uhorský palatín (uhorský župan v r. 1649 – 1653) a prvý malacký zemepán z rodu Pálffyovcov, ktorí panovali v Malackách viac ako 300 rokov, daroval svoje srdce po smrti Malackám.
To, že vyjadril vôľu, aby po jeho smrti (zomrel v r. 1653) bolo jeho telo pochované v Bratislave, ale srdce v Malackách, znamenalo, že bol človek, ktorý si musel veľmi obľúbiť Malacky a jeho okolie. Je však i mnoho záhad okolo srdca Pavla IV. Pálffyho. Už len to, ako sa jeho srdce do Malaciek dostalo, je záhada, pretože podľa dochovaných dokladov malo byť srdce uložené vo Viedni. Ale za akých okolností sa ocitlo v Malackách, sa nevie. Isté je len to, že v roku 1679 bolo srdce uložené vo Františkánskom kostole v rodinnej hrobke Pállfyovcov.
So srdcom sa taktiež spájali povery. Vždy pred blížiacou sa vojnou začalo krvácať a zároveň sa mu pripisovala zvláštna moc. Ale práve tak, ako záhadne sa ocitlo v Malackách, tak záhadne sa i stratilo počas prvej svetovej vojny.
Ja by som však záhadu ocitnutia sa srdca v Malackách nebral tak vážne, čo dokazuje i druhé srdce Pálffyovcov , ktoré sa ocitlo v rodinnej krypte Františkánskeho kostola, nakoľko ten istý počin zopakoval i syn Pavla IV. a to Ján III Anton Pálffy. To už nemôže byť náhoda a pozitívny vzťah sa k nášmu mestu dedil J. Ján III zomrel v roku 1694 a svoje srdce uložené v striebornej schránke v tvare srdca venoval Malackám. Na rozdiel od otcovho srdca sa to jeho do dnešného dňa nachádza v pôvodnom stave vo Františkánskom kostole v Malackách.
A čo záverom dodať? Skúsim ako som začal - hokejom. Síce Malacky hokej nemajú, ale aj tak nad Skalicou na srdcia vyhrávame 2:1 J
Váš Robo, hrdý Malačan
