O tom, ako sa diviak lesný dostal do erbu mesta Malacky, a či má súvis s názvom mesta, sú viaceré teórie. Jednou z nich je, že mesto dostalo názov podľa diviakov (po maďarsky „Malac“ - prasiatko), ktorých sa vzhľadom k ideálnym podmienkam, ktoré v okolí Malaciek sú, vyskytovalo v minulosti mnoho. Ďalšou z teórií o názve mesta je pomenovanie „mláky“ a to kvôli rozsiahlym močariskám a časom sa mal udomácniť názov Malacky. Spolok záhoráckych akademikov prišiel s teóriou, ktorá by sa páčila mnohým, ktorý poznajú pesničku Išeu Macek do Malacek šošovičku mlácit, nakoľko uviedli spojitosť zo slovom „ Mlaky“ ako miesto, kde sa mlátilo.
Napriek rôznym teóriám je faktom, že v malackých lesoch si spokojne nažíva a krochká veľa diviakov. A to i vďaka malackým poľovníkom, ktorí svojou starostlivosťou o zver v poľovných revíroch dosahujú veľké trofejné úspechy.
Samozrejme, nie každý je rád, že sa v našich lesoch nachádzajú diviaky a iná zver. A to z dôvodu nepredvídaných stretnutí najmä s autami, kedy dochádza k usmrteniu zvierat ako i poškodeniu vozidiel, z čoho nemajú radosť ako vodiči, tak i poľovníci.
Ako sa však spieva v jednej pesničke skupiny Vidiek „vidieť vyletieť bažanta, mi moje srdce opantá“, je treba myslieť na to že z lesa môže vybehnúť i 120 kg diviačik, čo už srdce zabolí.
A čo na záver? Iba popriať, aby sa nielen diviakom, ale i ostatnej zveri v našil lesoch darilo. A pri prípadných stretnutiach na prechádzkach, aby sme v bezpečnej vzdialenosti mohli sledovať krásu našej prírody.
Takže pozorovaniu a Lovu zdar.
Váš Robo
hrdý Malačan
