Len tak debata pri čajíku :

Písmo: A- | A+

Som ešte stále doma.Občas idem na balkon.potom okno a potom k počitaťu.To je môj život, A nie len mňj.ale aj ďalších 1000 ľudí.Spomínam na ten čas keď som sa tulal všelikde-

Teraz keď už mám 80 rokov a pár mesiacov k tomu,mám v hlave plno spomienok z cestovanie po republike aj po europe.Robil som asi 5O rokov v mototechnne a tak prve roky šoferovanie som zažil za voôanto nových vozidiel.ktoré sme vozili z Mladej Boleslavy,Prahy,Čornej nad Tisou a i ných hraníc do Bratislavy To sme jazdili v piatok večer.sobotu a nedelu.Inak som sa musel venovať obchodu čo som sa vyučil-Cesta domov bola vždy ako sa mi chcelo,alebo ako sa mi dalo.To trvalo dlho a po ten čas keď začali auta voziť čeleznicou.Dialnice ešte neboli tak sme domov lietali včelijako-Nallahšie to išlo najprv do Hradca Královeho.potom na Svitavy ,potom na Brnoa Bratislavu,Ale išel som aj nPrahu,Kolín,Jihlavu,Brno a Bratislavu Ale aj napriklad cez Miukulov keď sme zabludili. Tak som napriklad musel ukazovať Skodu 1OOO a potom Škodu 120 a všetky dalšie typy čo sa robili.To nebolo všetko,lebo potom boli Fiaty ,Fordy a Lady a ďalšie.Jedna najlešie cesta bola doviesť asi 100:Pá Moskvičov 408 z ihriska pri Čornej na Tisou do Bratislavy.Páni starší kolegovia mňa poverili viesť kolonu vozidiel,lebo len ja som mal dopravne tabulky. A vzadu nikdo nemal tabulky.Traktor nám postupne vyťahal auta na cestu.Na ihrisku bolo plno blata,Ja som mal len mokasíny a tak si predstavte ako vyzerali moje bosíe ,zmrznuté nohy.Potom som kolonu viedol cez dediny a mesta na Rožňavu,Nove Zamky a Bratislavum.Tých 124,-Kčs som pretrrpel pri rume a vodke,Nohy mňa boleli aj dva týždne,Ale so si to vynahradil druhý krát,Ale o tom až nabudúce. Manželka hovorí že mi nesie tvarohové rezane. Tak dovidenia !

Skryť Zatvoriť reklamu