Robert Škerko
Ako somsa dostal z eletričky do nemocnice na Mickiewiczovej.
Išiel som z tržnice do Petržalky.ale tam som prišiel už nemí.To som vyskušal v električke, keď som chcel niečo povedať
Praca uz na mna necaka.lebo tu som skoncil asi pred 20 rokmi.Teraz mam vela casu .ale to mna netesi,leno som skoro stale len na balkone.Uz som s toho aj nervozny.lebo to trva velmi dlho.Tych 80 rokov som este v Umelke oslávil vesely a stastny.ale teraz tam už nemozem . Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Išiel som z tržnice do Petržalky.ale tam som prišiel už nemí.To som vyskušal v električke, keď som chcel niečo povedať
V roku 1966 sa narodil môj prvý syn.Bol som ešte mladý a tak jeho život som sledoval len občas,lebo som už stále pracoval a jemu som sa venoval hlavne cez sobotu ,nedelu a sviatky.Keď vyrástol musel ísť na vojenčinu.
Deti moje ,zlaté moje deti! Trochu som sa zamysle,že už deti nie su stále pri mne.Už sú dospele a majú aj svoje deti.To ích tých vnúčat mám už 13 a dalšie pravnúčatá.Tie už mám 3 .Preto keď jedno ráno syn zavolal,že na druhe ráno
Som ešte stále doma.Občas idem na balkon.potom okno a potom k počitaťu.To je môj život, A nie len mňj.ale aj ďalších 1000 ľudí.Spomínam na ten čas keď som sa tulal všelikde-
Keď je sviatok a vonku je pekne tak je treba niečo podniknúť.Manželka je v práci a ja musím niečo vymyslieť.