Môj život v Mototechne 1954-2OO2

Do Mototechny Bratislava Gorkeho 5 som sa dostal ,keď moja mama zistila ,že namiesto do učenia mňa otec dal do nejakeho divadla na Šturovej ulici.Tam som chodil spievať a recitovať,To bola škola pre deti ,ktore chceli byť v divadle.Mamka otca vyhrešila a ten mňa potom dal do mototechny,lebo tam mal kamarátov z Carltona.Pracoval v SND a v Carltone sedel, keď čakal na skúšky alebo na predstavenie.Tam mňa prijali 1.9.1954 do učenia.Ešte som musel urobiť nejake skúšky a už som bol v predajni, kde sa predávali súčiastka na motocykle ČZ.Dlho som tam nebol ,lebo v oktobri som bol už v predajni vedľa Carltona oproti amerckej ambasade.Tam už bol jeden učeň ale ten už bol b škole v Rumburku.Keď sa vráti tak tam pôjdem aj ja.Tam so robil 2 roky .Bol som aj dva krát v Rumburku a nakoniec som dostal vyučný list a vysvedčenie.Bol som vyznamenany a tak som išiel na Patronku do skladu.Ja som ešte nemal 18 rokov a moja mama musela za mňa podpísať hmotnu zodpovednosť.V juli som mal 18 rokov a tak som dostal pracovný dekret.Môj plat bol 765 Kčs.To bolo nádherne,Už som si mohol kúpiť nohavice ake som chcel.Hoteraz som nosil len pumpky a podkolenky,Tam so dlho nebol, lebo mňa stále šibovali.Bol som aj v predajni elektro na Gorkeho,potom som robil v servise motocyklov,potom som robil v Prievoze kde je teraz ministerstvo asi hospodárstva.Pred nami je škola kde pracovala voľakedy moja svokra.Za ňou je dobra krčma kde sme sa stravovali.Dúfam že tam ešte je.Mal som tam šefa ktorí práve už išel do dôchodku a my sme sa mali sťahovať až do Mostu pri Bratislave.Tam som sa stal zástucoma potom vedúcim,Tak a pol života mám za sebou.Tam som pracoval asi 3o rokov No nakoniec som ešte mal aj privatizovať,Naučil som sa aj učtovníctvo aj som sa vyškolil u dodavatelov a keď som už skoro všetko vedel tak som išiel do dôchodku.Teraz už budem mať 82 rokov a už mňa nikto nepotrebuje,Ale cukráreň mám asi 50 metrov.Krčmičku mám na druhej strane.Len tá chôdza už mi tak nejde ako v septembri 1954.Už viem že stará mototechna v ktorej som toľko pracoval bola najlepšia firma na slovensku.Toľko náhradných dielov na automobily a motocykle nemá žiadna firma na svete.No ale kde sú moji kolegovia.Už niektorí odišli do neba,ale niektorí ešte žijú.Stretávam ich u môjho syna v Umelke,ktorá patrí aj synovi :Občas sa tam zastavím,Tak dovidenia.