Prekvapenie

Za pár minut prišiel Rasťo.Mama sa začala vypytovať,ale Rasťo ju zastavil,že je to prekvapenie a časom to vysvetlí.Tak o chvílu sme boli na dialnici na Trnavu.Ja som len pozeral na cestu kam to ideme,Ani som sa nevypytoval len sledoval cestu..Pred Trnavou sme odbočili na Nitru.To som už tušil že ideme asi na Vyhne,Skutočne sme zastavili v Bzenicie pred Vyhňami. Dali sme si kávičku a išli do Vyhieň .Manželka zo synom išli pozrieť miesto kde stála voľakedy naša chata ,ktorú sme predali. Nedalo sa na to zburanisko ani pozerať.Ja som fotil vodopádik nad ihriskom a čakal Potom sme išli na cintorín ,kde manželka a syn položili sviečky k hrobom našej rodiny.Potom sme už išli do Banskej Štiavnici. Tam sme navštivili všetky naše oblúbene miesta,naobedovali sme sa v krásnej reštauráci ERB ,ktorá pred časom ešte nestala.Je to teraz niečo nádherné.Potom naša cesta smerom na Bansku Bystricu až k Liptovskej Mare,A to bol už náš ciel,čo nám Rasťo nechcel prezradiť.Zastavili sme v zatoke Bobrovnik,kde je prekrásny hotel ,ktorý postavili za 4 roky čo som tam nebol.Niečo postavili tak nádherne,že som skoro onemel.Len som sledoval čo je to tam.V zátoke postavili aj prístav kde stalo asi 20 lodí ,ale vošlo by tam aj 50-60 lodí.Všetko je tam nádherne.Cítil som sa ako milionár.Tam sme sa ubytovali na dve noci.Pršalo a tak sme dúfali že zajtra bude pekne.Ráno nás prekvapilo nádnernym počasím .Slnko nás prekvapilo a tak sme si posedeli na terase..Boli by sme sedeli,ale museli sme stať a ísť ďalej až do Tatranskej Lesnej a potom lanovkou až na Kamenné pleso.Manželka sa na lanovke celá triasla od strachu.Ja som ostal sedieť na lavičke a manželka zo synom sa išli tulať po chodníkoch.Všetko som pozorne sledoval až do času keď mi začalo pod vetrovku fúkať.Prešiel som na bočnú terasu a prisadol na lavicu za stolom.Bol som prekvapený,lebo som spoznal susedov pri vedlajšom stole.Oproti mne sedeli manželia Vinczeovi..Adelka a Viktor debatovali s ľuďmi čo sa im prihovárali.Skoro každy ich poznal. Asi sú častými hosťami na Lomníčáku..Trošku sme debatovali,ale nie dlho O chvílu už museli ísť domov.Mal som radosť že som ich stretol. Za chvílu prišla aj Monika a Rasťo.Tak sme sa zbalili a išli dole a potom autom na obed do Smokovca..Potom sme ešte išli na Štrbske pleso a potom ešte na oravu do Zuberca, Večer sme už v hoteli len pozerali na mesiac,ktorý svietil na cele Slovensko, Že vraj bol nejbližšie k zemi .Ráno sme už len raňajkovali a potom už len do Bratislavy. Bolo to krásne prekvapenie .Ďakujeme Rastík!