Idú nás znárodňovať

Po vojne mala naša mamka veľa práce.Najprv hľadala manžela na slovensku ,potom vybavovala pre nás jedlo .oblečenie ,bývanie, skratka mala veľa práce.My deti sme to prežívali ako deti.Pozerali a čakali čo bude.Za pár rokov sa všetko menilo.Mamke sa časom podarilo kúpiť niekolko šijacích strojov,niečo kúpila od kolegov z čiech a časom začala šiť najprv košele, trenky ,trička, kapesníky a iné oblečenie pre štátne firmy,policiu.železnicu,poštu a pre ine firmy.Nebolo to veľa ,ale sme s toho žili.V tom čase už vznikali krajčirske firmy ako zákazkové závody,krajčírska výroba a iné.Nie všetkým sa darilo a tak začali závidieť mamke, že jej to ide.Mama bola šikovná a v práce jej to išlo.Doma sme mali služku ,gazdinu ktorá sa o nás starala.Gazdina bola z dediny a tak všetko vedela.Občas mňa vzala aj na dedinu aby som si užil. Tak to išlo až raz ráno zazvonili na verách policajti a všelijaky chlapíci.Mamka neotvarala hneď ,ale rýchlo išla do dielne a zatlačila šijací stroj "kurglovačku" do spálne a prikryla perinou.To som ale nevidel, ale ja som išiel tiež do dielne a jeden velký šijací stroj som zatlačil do spálne a prikryl perinou.Mama uzavrela náš byt a pozerala ako policajti a chlapy nakladaju všetky stroje,stoly,pisaci stôl,regale stoličky a šetko z dielni do okien a tade na auta pred domom .Mama im nedovolila sťahovať cez náš byt.Mama nič nerobila,neprotestovala,nekričala ani neplakala.Odovzdala sa moci,ktorá bola silnejšia,Policajti a uradníci všetko napísali,prečítali a mamke dali podpísať.Vonku už robotníci všetko naložili,odviezli žeriav a potom všetci idišli.Už sme chudobný ako myši.Tak sme boli aj hneď po vojne.Mamka nás deti vzala do izby a všetko nám povedala.Bola smutná aj si poplakala.Po chvili si spomenula na kalkulačku čo schovala.Ešte deti že som si ukradla jeden stroje ten najpotrebnejší .Máme aspoň Kalkulačku Zakričala.Potom som zakričal ja.Tak máme aj dva stroje a išiel som ukázať druhy stroj ,ktorý som ja odtlačil do spálne krykril perinou.Nie sme žobráci,bude nám ešte dobre.