Keď ešte žila naša mamka.

Ja som bol u ňeho v práci už na druhý deň.V tom kovošrote som už bol,lebo som tam bol kúpiť nejaké železné trubky.Ivan mňa po firme povodil a ukázal mi všetky zaujimavé veci.Ja som tam poznal jedného automechanika ktorý býval v Dunajskej Lužnej,Ten mi robil motor na moje auto.Ivan v kovošrote robil nejaký čas a potom prešiel do firmy Paneláreň, kde robil Dušan a Ľubo Varga. To boli Ivanovi kamaráti ešte z učenia v Piesku.Tam som bol s kamaratmi na bicykli aj ja.V tej panelárni robili chalani elektrikárov a vyrábali prenosne elektrostanice.V tom čase tam pracoval pán Husák ktoreho prepustili z veznice.Ivan tam mal kolegu ,ktorý pracoval ako mechanik v kompresorovni. S tým sa kamošili aj ostatný Ivanovi kamoši, Ale život prináša všelijaké situacie .Ten pán Jano občas prišiel porobiť aj veci u nás doma.No najprv zo susedom postavili nad našou terasou novú velkú terasu na ktorej postavili ešte aj pár izieb.To ale bolo v čase,keď si pán Jano zobral našu mamu za ženu .Tá už bola rozvedená zo Zajacom ktorý umrel vo Švajčiarsku.To bola vec,ktorú naša mama urobila už v staršom veku.Pani Minarčíková a pán Minarčík takto žili ešte dlhé roky.Ja som už býval inde a taktiež aj Ivan mal nový byt.Minarčíkovci žili a robili kvety z látok ,ktoré naša mama vedela vyrábať ešte aj v Čechách ,keď bola mladá. Tak si za par rokov zarobili na chalupu v Borinke pod Pajštunom.Tak nám naša mama ešte stačila zmeniť aj náš život Ďakujeme Minarčíkovci .myslíme na vás.