Našej mame už firmu znárodnili,Mamka niečo ešte doma niečo pošila,nakupila nejake látky.Veľa toho nebolo,ale sme nejako žili.Čo sme jedli na to si už nespomínam,ale viem čo som nosil na sebe.Mame ostalo nejake plátno,hlavne zelené a modré.To bolo čo kupovala na trenky pre policajtov a železničiarov.To bolo málo plátna,lebo ostatne vzali tí čo znárodňovali.Preto som ja aj brat nosili také gate ako teraz texasky,ale boli zelené alebo modré.Tie šede čo boli pre poštárov sme už nemali.No ale aj tie modré vyzerali pekne.Tak si nás občas aj ludia všimli.Nejaký policajti k nám občas prišli,ale tí chcel niečo ušiť a tak mamka nejakých policajtov poznala.Predstavte si. že raz prišiel civilista.ale že to bolo policajt a ten mamke povedal že zajtra prídu doobeda policajti mamku zavrieť a že nás deti daju do sirotinca že bude s nami zle.To bolo niekedy okolo obeda.Naša mama zavolala od čiech svojej mame.Keď prišla babka k telefonu tak jej povedala aby hneď išla na vlak čo ide o hodinu do Plzne a tam nech ide na vlak do Prahy a večer jej ide vlak do Bratislavy.Ráno bude už v Bratislave.Hneď musí prísť k nám do bytu.Tak sa aj stalo.Mama z babkou a s nami sme čakali na policajtov.Boli sme dom skoro kludní až naraz zabuchali policajti.Dvere otvorila babka a tí hneď na babku-že čo tam robí.Tá povedala že ona je stále z deťmi a robí jedlo ,že ona je tam stále a že pomáha dcére,Policajti boli poriadne prekvapený,lebo si mysleli že mama bude sa len s nami deťmi a tak boli prekvapený že deti ostali doma aj z babkou a my do domova. polepšovne nepôjdeme.Našu mamu policajti naložili do auta a odviezli niekde do basy.Ale ja som sa to dozvedel v škole .Ja som chodil do školy na slovansku ulicu kde z druhej strany školy bola z radlinského ulice nejaká basa.Tam zavreli našu mamku.Ona z nejake pivnice volala na deti čo sa hrali na dvore pred školou.Volala Robko.Robko a ja so to počul.Počul so z base moju mama.Hodilj so jej do pivnie jablko čo mi dala babka.Potom som už mamu nepočul,lebo ju odviezli do Justičneho paláca.Raz me boli aj z babko za mamou.Cítili sme sa tam hrozne.Plakali sme a museli sme o chvílu vypadnúť.Asi za tri mesiace prišla mama z basy domov žiadny súd nebol,ale mama povedala že musela podpísať nejaké papiere a že mama musí ísť do výroby.V tom čase výroba bola práce na železnici.Pre tých ktorým šila trenky a košele ale aj monterky bude rok pracovať Naša mama musela ísť cvikať lístky do vlaku.Tam musela robiť rok a potom jej už železničiari dali prácu v učtárni na povereníctve.Babka bola ešte chvílu s nami a potom išla za dedom.
Naša mama robila na železnici celkom až do dchodku.Tak nám policia v živote pomohla My deti sme mali na vlak zlavy a uhlie na kúrenie.Teraz rád nosím modrý oblek ,ale aj texasky !
