Už sa budem len detstvom zaoberať .Rok 1945-1946

Už si nepamätám z posledných rokov veľa vecí,preto sa vrátim do detstva,tam som už veľa vecí skoro zabudol.Prvého septembr 1945 som musel ísť do školy.To mi už babička v čechách včetko rozprávala,ale že budem musieť rozprávať pekne po slovensky na to som zabudol.Vieťe ale slovenské učiteľky na to mysleli.Mal som s tým problém od prvého dňa.Ešte v auguste som sa hrál v Blovicích z deťmi a rozprával česky a v sepembri som sa snažíl rozprávať slovensky.Učiteľka mňa stále opravovala..Moja mama išla do nemocnice, hnědˇoproti škole.Mal sa mi narodiť brat alebo sestra.Mamka išla do nemocnice asi 9-10 septembra ,a to som už bol v škole.Brat sa mi narodil 11 septembra.Ten alebo na druhý deň mi mama hodila z okna do travy jablko.To som si išiel zdvihnúť do zahrady pred namocnicou.Cez mreže som prešiel ľahko.Vtedy som mal len pár kíl.Takto som si musel zvykať na môjho bratrička Vladka.Brat Ivan mal tiež problemy v škole.Jemu stále fungovala čeština a to tak že mal skoro samé peťky.Mama Ivana dala asi v apríli do Blovic, že je vraj chorý.Babka ho dala v Blovicích do školy ,ktorá bola heď pri našom dome.Ivan chodil do školy v Blovicích a tam dostal vysvedčenie v češťine.Dostal aj trojky a štvorky ,ale neprepadol.Tam chodil aj v druhej triede.Mamka to zase zariadila.Ivan prešiel v apríli do čiech a tam dokončil aj druhu triedu.So mnou to išlo ináč.Ja som neprepadol,ale skončil som pri štvorkách.A to som sa ešte tešil V roke 1945 som mal peť rokov:Vtedy boli v Bratislave Rusi.U nás v dome zabíjali prasata aj kravy .V dome bol velký smrad.Vtedy umrel môj brat Sašinko.On bol stále chory a tak umrel.To si už moc nepametám,ale bolo to strašné aj pre našu mamu.Ta bola stále chorá a strašne trpela.Tatko bol doma a staral sa o nás.Potom za rok sa to trochu zmenilo.Mamka otehotnela a tak sme čakali na bratríčka.To už bola iná doba.Naša mama sa snažila aby sme prežili.Tatko po čase išiel do itálie a chorvatska.a nám sa život potom poriadne zmenil.