Už ubehlo veľa dní a predsa neviem o čom by som vám mal napísať. Stále som len na balkóne a pri okne v spálni. Do prírody sa dostanem len občas. Pred včera mňa syn naložil do nového auta aj z vozíkom ktorý mi udržuje rovnováhu a pomáha odpočívať,lebo si časom môžem naňho sadnúť
Takto som sedel v lese nad Lamačom smerom na Kačín. Manželka mňa posadila v lese a išla smerom na Kačín. V lese som bol skoro sám .Prešlo okolo mňa asi päť ľudí. Slnko hrialo a skoro som aj zaspal Nado mnou usilovný ďateľ sa dlhšie snažil vyťukať nejakého červa,tak to mi bránilo zaspať .Veľa ľudí nechodilo,tak to smerom na Kačín bude ešte poriadny kus cesty. Ja som v tom lese ešte nebol ,ale bola to pekná vychádzka. Asi po hodine sa zjavila moja manželka. Ta sa prešla lesom skoro až na Kačín. Bola veselá,ale dosť unavená. Tak som sa zložil k vozíku a spolu vrátili k synovi. Aj takto sa dá odpočívať. Keď bude po vírusovej chorobe skúsim cestu na Kačín len s pomocou palice. Verím že to dokážem a v chate si dám pivo. Očkovaný som už 2 krát,ale musím čakať až doktori pomôžu všetkým. Potom si zase užijeme prírodu.
