Spomienka na môjho otca.

V roku 1980 keď sme dostali tento byt mala dcérka presne 1 rok.Môj otec mal 7O ale už bol dôchodca.Tak si zamiloval kočík,že velmi často ho aj z dcerkou tlačil na dostihovú dráhu.Ale za dva roky sa v kočíku.ale väčšom vozili už traja.Nám sa narodili dvojčatá chlapci a tak sme byt mali už plnejší.Takto začali ďalšie roky pre penzistu.Môj otec sa našim daťom venoval častejšie.Býval v centre mesta tak si sadol na autobus a už bol v Petržalke.Otec mal s toho velkú radosť,lebo deti mu robili reklamu..Chlapci rástli ako z vody a časom dorástli aj staršiu sestričku.Bol čas že vyzerali ako trojčatá.To sa otcovi páčilo.Ludia vtedy volali " pozrite sa trojčatá".To si otec užíval a tešil sa. Teraz sú naše detičky už skoro všetci okolo štyridsiatky.Na dostihovú dráhu ešte občas zapadnú.Už bez môjho otca ,ale z mojimi vnúčaťami. Teraz už mám 80 rokov.ale stále vspomínam na otca keď veselo tlačil "trojčatá"na dostihovú dráhu.