Keď sme leteli do Dubrovníka

To čo som musel spraviť ja, to som vybavil pri bare v čakárni.Keď nás usadili,tak som stále pozoroval len Bibi,Tá nechcela sedieť a stále chodila po tietadle,Potom objavila sestričku v hábite a nechcela ísť k nám,Tak sme sa venoval letu.Bol to nádherný let.Stale sme leteli nad pobrežím,Videli sme ako sa ludia kúpu v mori,ako sa člnkujú alebo chytajú ryby-.To najkrajšie ná čakalo až v horách nad Dubrovníkom.Predstavte si že vidite pod nami more,bludiace velké lode a naraz hrmot škríbu brzdy a ochvílu stojite pred letiskom,To naše letisko je vysoko v horách a malej rovine nad morom,Je to niečo úžasné.Naložili nás do autobusu a viezli dlho dolu kopcom až k moru,Tam nás čakal celý personál hotela.Videl som z izby cely Dubrovník a male ostrovy.Je to prekrásna krajina,Večer je nádherny,dole spievajú ženy nádherne piesne,Išli sme z Bibiankou dole k tým ženám,ktoré nám aj začali tancovať.Takýto spev,tanec a hudbu sme počúvali každý večerm .Dnes sme zažili oslavu,Do sály vpochoval celý personal a spieval nám dvom ,čo sme dnes slávili narodeninyMáme velku dortu a šampanské. Všetkým ďakujeme a posieláme dve flaše vína,To sme boli pri mori na 10 dní ,ale na to nikdy nezabudnem,Ale teraz ideme štartovať Naše lietadlo nacúvalo ať na koniec letiska .Pod kolesa nám daly také železné barany-brzdy.Potom maly zatlačené brzdy,potom prudko spustili motor, asi na plny plyn.Lietadli prudko vyrazilo a po asi 400 ,500 metroch vzlietlo nad more,To dokážeme len my Slováci.