Neviem čo je so mnou.

Moja mama mi ale na začiatok kúpila balalajku.Neviem prečo a ani mi to nepovedala.Naučil som sa na nej hrať asi jednu lebo dve pesničky.Potom už bola zavesená na klinci.Raz som ju požičal na filmovanie a dali mi asi 3o Kčs.Pomali som sa učil až do tej doby ,keď som sa v Starom háji v Petržalke naučil hrať .Tam som nrával v lese,lebo dostihová dráha ešte nebola.V Starom Háji mali malý kulturný dom a tam sme v zime mohli chodiť.Tam vlastne mohli chodiť všetky deti,ale aj ja,lebo som poznal už deti ktoré sa učili na Bazovej ulici a ja som tam mal kamarátov.Holič spod manderláka nám robil vedúcého a hral na mandolínu.Viete že sme aj súťažili a dostali sme sa až do zámku v Pezinku,kde sme obsadili najaké tretie miesto,Potom sme súťažili a spievali aj z klubom z Matadorky. Oni boli lepší,lebo som ich často pozeral.V tom klube- kolkárni bývala moja rodina.To je už teraz všetko zbúrané.Ja som sa v tom čase prihlásil do PKO ,kde sa hľadali talenty.Tam som prešiel do tretieho kola .V súťaži som spieval do tanca a vyhral som tretie kolo. V tom čase som stratil detský hlas a znel ako baritón.Orchester bol velký a skoro všetci boli cigáni a skoro všetci hrali na husle.Orchester PKO viedol pán Julius Móži.Jeho bratranec, myslím tiež Julius Móži dirigoval orchester Slovenskeho rozhlasu-Ten môj Móži mňa za kulisami učil ako mám spievať.Ja som spieval dve pesničky,Jedna sa volala Neviem čo je so mno.A druhá bola česká O táto muj,To som spieval česky.Ale tá pieseň ,ktorú v Novej Scene spieval Jozef Kuchár zažiarila.Jeho som poznal,lebo v Novej Scéne začal spievať u Františka Veselého v roku 1944 aj môj otec.Ten v opere spieval asi 30 rokov.Reakcia obecenstva v PKO bola nádherná.Spev mi išiel a ja som sa cíti ako král.Dirigent mňa pochválil,ludia tlieskali.Povedali že potom bude finále a že mňa zavolajú.Ja som tam ešte niečo zaspieval do tancaJa som ,ale súťažil aj v ľudovom speve a tiež som mal ísť spievať do mesta Kysuce.Mal som smolu pretože finále v PKO bolo v ten istý deň ako súťaž v Kysuciach.Keď mňa auto z Kysúc doviezlo do PKO,tak už bolo finále uzavreté.Ešte si pamätam kto vyhral a aj tých ostatných.To som už išiel na vojnu.Ale po vojne sme s bratom a kamaratmi hrali s soboty a nedele v meste.Cez všedne dni nás cigáni nenechali hrať.Hrali len tí lepší a profesionáli.Tak som sa nestal muzikantom.Teraz už mi ide na 82 rokov a tie prsty a ani hlas už tak nefunguju,ale tým 12 vnukom a trom pravnukom zahram.