Otázku, či je skorumpovaný v trestno-právnom zmysle, môžu zodpovedať len polícia, prokuratúra a súdy.
Otázku, či je skorumpovaný v očiach verejnosti, ani netreba klásť. Najzdržanlivejší možný záver je, že sme svedkami skorumpovanosti mocou, respektíve pocitom vlastnej moci.
Napríklad povýšeneckým kvázifilozofovaním o demokracii a svojským obohacovaním jej obsahu („Vyhraj voľby a môžeš všetko!“), o ktorej zmysle zjavne veľa nevie, keďže opakovane a čoraz častejšie popiera základný princíp liberálnej demokracie - a síce, že väčšina práveže nemôže všetko, pretože ak áno, stáva sa tyraniou. Alebo jeho viditeľnou záľubou v naratíve každého autoritára, že opozícia a ľudia s iným názorom len zdržiavajú od práce pre ľud. Papalášske maniere (moji Košičania rozumejú) sú potom už len drobným ornamentom na „obraze“, na ktorý sa Paška nechce pozerať.
Ale toto všetko sú len nie veľmi originálne symptómy papalášskej choroby, ktorú sme už veľa krát videli a ešte asi veľa krát uvidíme. Paškov „obraz skorumpovaného predsedu parlamentu, ktorý nemá na svojom mieste čo robiť“ vychádza najmä z jeho tajomnej úlohy v zákulisí zdravotníckeho biznisu, o ktorej sa začalo verejne hovoriť až po prevalení škandálu s nákupom predraženého CT-čka pre piešťanskú nemocnicu, ale v zdravotníckom a biznisovom podpalubí sa o ňom hovorí už roky.
Každá doba má svojich hrdinov aj svojich zloduchov. „Obraz skorumpovaného predsedu parlamentu, ktorý nemá na svojom mieste čo robiť,“ na ktorý sa Paška sťažuje, si namaľoval on sám.
