Ak sa ma niekto opýta, čo študujem a ja odpoviem – filozofiu, zdesenie na ich tvári neprezrádza nič dobré. Nasleduje smršť otázok typu : Filozofia? A to ťa baví? Čo budeš robiť po škole? Ja by som to nikdy nemohla študovať. Veď sa pozri na všetkých tých filozofov. Boli divní, mali dlhé vlasy a rozmýšľali nad hlúposťami... Nie je to tak celkom pravda. Áno, kedysi sa dal ľahko rozpoznať filozof, pretože mal dlhé vlasy a bradu, a teraz to tiež nie je rarita. Je to ich spôsob života. Väčšina chodí stroho oblečená, zamyslená, ale dôležitejšie je to, že sú šťastní.
Keď som sa mala rozhodnúť, na akú vysokú školu chcem ísť, mojím cieľom bola medicína. Viac-menej to bol sen mojich rodičov a z časti aj moje rozhodnutie, pretože som chcela aspoň trochu zmeniť ochotnú neochotu niektorých lekárov. Postupne sa mi obzor lekárky začal zahmlievať. Pochytila ma apatia voči biológii a chémii, ktorú som mala tak rada a začala som rozmýšľať nad tým, čo ak.. Čo ak niekoho nevyliečim? Do konca života by som na to myslela a nikdy by som si to neodpustila. Závidím všetkým lekárom, ktorí si nenosia svoje problémy z práce domov. Musí to byť niečo strašné, keď robíte, čo sa dá a nedokážete niekomu pomôcť... To však ešte nebol úplný koniec môjho sna. Koniec neprišiel dokonca ani po neúspešných prijímačkách na medicínu, ba ani po úspešných „zimnosemestrových“ skúškach na filozofii. Prišiel však deň, keď sa predo mnou zrútili všetky moje ciele a zmenil sa môj pohľad na svet. Bolo toho na mňa priveľa a už som to bremeno nedokázala uniesť. Uvedomila som si, že medicína nie je to, po čom túžim. Veď predsa všetky moje predstavy a všetko to, čo ma zaujíma a baví študujem už teraz. Otvorili sa mi nové dvere, nové možnosti... Svet je odrazu iný, niektorých ľudí vnímam inak, ľudská viera mi je akási iná.
Svojím príbehom som chcela povedať, že filozofia nie je len o nejakých vlasatých a bradatých mužoch, ale aj o spôsobe života. Filozofia ma naučila pozerať sa na svet z inej strany. Vždy som chcela robiť niečo, čo by ma naplňovalo, hľadala som si povolanie, ktoré by ma naozaj bavilo. A toto mi poskytla filozofia. Možnože som tajomná, možnože som často zamyslená, možnože cestou v autobuse rozmýšľam nad svetom a existenciou, nad vierou ľudí, ale dokážem sa tešiť z maličkostí a zo zlých vecí sa snažím brať si to dobré. Aj filozof je povolanie ako každé iné. Aj toto povolanie prináša plody, hoci nie každý ich vie prijať...
