Poznám naozaj skvelého človeka. Na prvý pohľad by ste sa ho možno zľakli, no v hĺbke duše je to človek, akých už veľa niet.. Má veľa kamarátov, no vraj je to „samotár“. Svoje poslanie mu je samozrejmé – svoj život žije pre druhých.
Ak by som chcela žiť naplňujúcim životom, tak by som sa riadila práve tým heslom. A to aj napriek tomu, že by som bola „samotárom“. Veľa ľudí o mne hovorí, že som konzervatívna. Mňa to skrátka tak baví. Keď sa chcem ísť odreagovať, tak idem a užijem si to, ale nepotrebujem to každý deň.. Čo môže ale byť krajšie ako vedieť byť vždy pri tom, kto vás potrebuje? Pomôcť mu a odohnať mraky, aby sa aj naňho mohlo usmievať slniečko. A on to dokáže. Pácha sa niekde nejaká neprávosť? Je vždy tam a rieši to, vždy spravodlivo a za akúkoľvek cenu.
Ak sa opýtate detí, aký je ich idol, odpovede sú rôzne, od filmových hrdinov, cez hrdinov počítačových hier, až po rodičov. Je pekné považovať svojich rodičov za idol, no ak deti povyrastú, zistia, že rodičia nie sú vždy tí, ktorí majú vo všetkom pravdu. Aj mojím idolom boli rodičia. Roky mi pribudli a ja zisťujem, že život, ktorí žijú ľudia okolo mňa, je životom radu udalostí : vyštudovať- nájsť si dobre vynášajúcu prácu- založiť si rodinu- byť úspešný a obľúbený. Obdivujem život „samotárov“. Nie je taký povrchný, ako sa zdá.. Taký „samotári“ majú veľa Kamarátov (to sú tí „do koča aj do voza“), sú šťastní, pretože ich život ich napĺňa a baví. Neriadia sa tradíciami a zásadami. Robia to, čo považujú v tej chvíli za správne. Zmýlia sa a spadnú? A kto nie? Postavia sa a dajú si väčší pozor. Nikdy sa ale nevzdajú svojho poslania. Možno nezmenia celý svet, ale svojou odhodlanosťou zmenia aspoň životy niekoľkých ľudí. Obdivujem ich, že to dokážu.. A som rada, že toho jedného „samotára“ poznám.
