Ja som mal minulý rok pomoc v mojom synovi Adamovi.Mal vtedy rok a pol a všetko bolo pre neho nové.Asi týždeň pred vianocami sme sa vybrali na nákup.No skôr moja polovička.Ja pokiaľ môžem, tak sa takýmto adrenalínovým športom vyhýbam.Ona nakupovanie darčekov miluje.Pre 6 bratov 2 sestry a asi milión neterí a synovcov má dosť príležitosťí sa vybúriť.A tak napumpovaná nákupným adrenalínom a mojimi peniazmi vyrazila do nákupného centra a my s Adamom opačným smerom do parku a na detské ihrisko.
Hneď po pár metroch sme narazili na jednu žobráčku.Len tam tak sedela na kraji chodníka medzi stovkami náhliacich sa ľudí.A to zaujalo Adamka.Začal si ju obzerať z každej strany a obchádzať ju dokola.Vždy keď jej niekto hodil mincu do hrnčeka nahol sa a zvedavo do neho pozeral čo to tam tí ľudia hádžu.Strašne sa mu to zapáčilo a hneď jej tam aj on hodil...pár kamienkov.To už som sa neudržal a začal sa smiať a zároveň hladať neaké drobné i keď tá žena mi vôbec nepripadala byť v núdzi.Adam zatiaľ zabával okoloidúcich, ktorí sa nemohli ubrániť smiechu,tým že sa snažil nadviazať rozhovor so žobráčkov svojim dada gaga meme...Jediný kto sa nesmial bola žobráčka...do chvíle kedy sa Adam rozhodol pridať ku nej a uvelebil sa hneď vedľa nej.To už nevydžala ani ona a vytryskol z nej prúd smiechu.
A mne aj každému naokolo bolo jasné,že kto sa dokáže takto smiať nie je v tak zúfalej situácii aby musel žobrať. Adam v ten deň "odhalil " ešte troch ďaľších privyrábajúcich si podnikateľov.A to,že to funguje mi potvrdili miestni,ktorí mi pri rozhovore s nimi povedali,že tých "odhalených" tu nikto pred vianocami nevidel.Na rozdiel od dvoch postarších bradatých ktorí sa pri Adamovom zoznamovaní s nimi nerozosmiali.Tí v týchto miestach žobrú už dlhší čas a sú na takúto pomoc odkázaní.
PS:Žobrákom "umelcom" ak mám tak dám vždy. Tí sa aspoň snažia.
