Banská Štiavnica a jej okolie je mestom prechádzok.Môžete sa vydať znova a znova a nikdy to nebude to isté. Pozbieral som zopár fotiek z takých zimno-studených prechádzok v meste a okolí ...
Zatiaľ stále v Štiavnici, ešte je ráno... To lietadielko som mohol aj vymazať, ale akosi sa mi tam hodilo, rozbíja tú modrú oblohu.
Neznalí návštevníci vyrazia hore Trojičným námestím okolo rodného domu Deža Hoffmana k tajchu Veľká vodárenská. Krajšie je to však inokade. Nájdite si ulicu, ktorá sa volá Vodárenská a ňou sa vydajte z centra s palácmi cez štvrť rodinných domčekov so záhradami v strmom svahu Glanzenbergu (tzv. banícke osídlenie), odkiaľ sú krásne výhľady na mesto. No a potom, ani neviete ako, sa dostanete zrazu preč z mesta a ste v lese na tejto peknej ceste. Vľavo, medzi stromami, presvitá hrádza Veľkej vodárenskej nádrže. Cesta sa kľukatí však ďalej a vyššie... Neviem, či som to neprehnal s ostrosťou tej fotky.
Nikdy sa nenaučím fotiť na snehu, je to pre mňa utrpenie. Toto je tajch Červená studňa, ktorý je nad Veľkou vodárenskou (medzi ne sa zmestil ešte aj tajšík Malá vodárenská, treba ho hľadať v lese). Silvester poobede, urputný hokejový zápas. Červená studňa je zaujímavé sedlo, stretáva sa tu veľa peších, náučných, cyklistických aj bežkárskych trás, niekoľko ciest, je tu tajch, prístrešky... Tajch sa ide rekonštruovať, takže dúfajme že o rok-dva už bude táto fotka minulosťou a hladina (vlastne ľad) bude siahať vyššie, hádam až niekde k tým stromom v pozadí. Teším sa na to.
Cez Červenú studňu stále ďalej, až na Horný hodrušský jarok. Unikátna stavba, stará niekoľko storočí a stále živá. Voľakedy to bol jarok, dlhý niekoľko kilometrov, zbierajúci vodu do tajchov. Dnes je to krásny singletrack pre horské bicykle, idete kilometre a kilometre, cez lesy, cez lúky, cez zjazdovku a pritom stále vodorovne. Chodník sa kľukatí ako had a častejšie na ňom stretnete bajkera ako pešieho turistu. Všimnite si, že aj teraz, po prvom snehovom poprašku, prešiel tade ešte predo mnou nejaký horský bicyklista.
Krížom-krážom som sa dostal na Klinger, ďalší štiavnický tajch iba kúsok od centra. Voľakedy aj dnes populárne mestské kúpalisko. Pár dní po tejto fotografii som sa tam zatúlal znova a namiesto dvoch kačiek som tam našiel dvoch mládencov vo vode. Otužilci. Na Vianoce ... A nie sú v Štiavnici jediní, je ich to viacej a tí najlepší si sekajú diery v ľade.
A ešte raz Klinger. Toto je jeho bezpečnostný prepad. Keď je tak veľa vody, že pretečie cez taký vysoký kamenný prah, na ktorom teraz stojím, tak voda cez tento tunel odtečie bokom hrádze o vyše 20 metrov nižšie, do doliny. Tajchy sú naozaj obdivuhodné. Sú to krásne jazerá v prírode, vytvorené však človekom a to v 18. storočí, bez počítačov, kalkulačiek a teodolitov, tatroviek a bágrov. Dnes je ich 24 a dá sa v nich kúpať, prechádzať sa k nim, opekať sa/si pri nich, skrátka sú príma.
A sme naspäť v meste. Vlastne nad ním, pri Novom Zámku. Týči sa nad Štiavnicou ako raketoplán, akurát že na rozdiel od tých amerických tento raketoplán bol postavený už v 16. storočí. Nedá sa poriadne odfotiť, lebo je na vrchole kopca a okolo neho sú kríky a stromy a cintoríny.
Kde inde zakončiť prechádzku, než vo vykúrenej kaviarni? Sme späť na Trojičnom námestí, v kaviarni Gavalier. Krásny renesančný dom. To sa mi na štiavnických krčmách páči, že sedíte v krčme, ale pritom sedíte uprostred historickej matérie, ktorá je tu už po stáročia. Štiavnica je obdarená mnohými danosťami a kaviarne (a čajovňa) sú jednou z nich. Každá je skvelá a má úplne inú atmosféru: Archanjel, Art Café, Divná pani, Gavalier, Jazz café, Klopačka, Trotuar cafe, 4 sochy a to som iste na nejakú zabudol.
Na dnes všetko, premrzol som už len keď som si spomínal, aká kosa bola, keď som tie fotky robil... :-)
