Ako som už napísal, práca ma zaviedla do Kosova a Čiernej Hory. Po necelom dni v kosovskom hlavnom meste Priština sme sa neskoro večer presunuli cez Albánsko do Podgorice, hlavného mesta Čiernej Hory. Cesta cez Albánsko nám trvala kratšie ako som predpokladal, keďže som nečakal také dobré hlavné cesty v Albánsku. Jediná smola, že okrem tých ciest a nespočetného množstva benzínových púmp popri nich som nič iné nevidel, keďže sme cestovali neskoro večer. A pritom Albánsko je ževraj pekná krajina ...
Za tých pár chvíľ, čo sombol v Podgorici, som sa nedostal mimo jej centra, najmä som nebol v starej tureckej štvrti. Skrátka som to nestihol... Bohužiaľ nemôžem povedať, že by ma centrum nejako nadchlo. Je tam síce pár uličiek s kaviarňami a obchodíkmi, ale inak je to taký socík. Hlavné námestie Trg Republike je kompletne vydláždené (v lete tam musí byť diabolsky horúco), pravoúhle, po okrajoch pokusy o moderné artefakty, celé je to také ani z voza, ani na voz. Asi ako táto moja fotografia.
No ale aspoň je tam niekoľko vďačných fotografických motívov, ako napríklad táto "kolonáda" na okraji námestia. Musel som chvíľu čakať, kým mi tam nechodili ľudia, centrum je dosť plné, celkom to tu frčí. Podgorica má 200-tisíc obyvateľov a žije najmä z toho, že je hlavným mestom krajiny a teda sídlo úradov a spoločností. Okrem toho je tu niekde v okolí veľká hliníkáreň a tiež sa tu vo veľkom dorába dobré víno.
Aby som však nekrivdil, sú v centre Podgorice aj pekné veci. Tento obrázok som nechal vo farbe, aby ste videli krásnu tyrkysovú farbu rieky Morača. Voda má farbu skoro ako v našom Veľkom vodárenskom tajchu tu nad Štiavnicou. Voda čistá, všade vidieť dno. Tečie v takom plytkom kaňone, je to pekný mestotvorný prvok. Na jej brehoch sú parky, niekde ako tak udržiavané, inde spustnuté.
Ako všade inde na Balkáne, aj tu je centrum mesta plné kaviarní. Toto je fotografia ešte z rána, bola trochu kosa a tak vonku nikto nesedel, ale cez deň sa oteplilo a ľudia poposedávali. Je to príjemná spleť uličiek s kaviarňami medzi hlavným námestím a riekou, obchodíky, reštaurácie, zeleň, ale človek to prejde za pár minút. Nedá mi nespomenúť veľmi dobrú večeru v reštaurácii Lanterna, ktorá je síce označená ako talianska pizéria, ale dali sme si balkánske jedlá a boli výborné.
V meste ma zaujali dva mosty. Prvý, rovno naproti môjmu hotelu, údajne pochádza z rímskych čias, ale bol prestavaný v 18. storočí a podľa mecenáša prestavby sa aj volá Adži-pašin most. Križuje malú riečku Ribnica a na oboch brehoch sa naň napája systém síce betónových, ale voľakedy iste pekných až romatických uličiek, chodníkoch, schodísk a terás. Dnes je to celé opustené, zarastá to zeleňou a bordelom, je tu neuveriteľná špina a odpadky. Nerozumiem vedeniu mesta, že na brehoch riečky necháva doslova metrové nánosy odpadkov. Ale mostík je to pekný.
Jeho opakom je moderný Millenium Bridge cez rieku Morača z roku 2005. Pylón je vysoký 57 metrov a naživo je most celkom pekný. Niet divu, že sa stal asi najznámejšou stavbou v Podgorici.
V parku na brehu Morači, nie ďaleko od Millenium Bridge, som narazil na pamätník Vladimíra Vysockého. Nedopátral som sa úplne spoľahlivo, prečo je tu, internetové zdoje iba hovoria, že známy moskovský bard v Podgorici bol a pačilo sa mu tu a v jednej pesničke spieval, že by v Čiernej Hore chcel žiť.
Na večer som sa ešte vybral do uličiek centra mesta a veru to tu žilo. Aj keď už bolo chladno, ľudí tu bolo ako v lete, všade pofajčievali, vládla pohoda... Ako vidieť, práve začali predvianočné výpredaje (ktorých princíp nechápem, veď práve pred Vianocami by som očakával najvyššie ceny :-) .
Ako aktívneho cyklistu ma zaujala priam dokonalá, ale asi jediná cyklotrasa v centre. Je ako z učebnice, ba aj nejakí cyklisti po nej jazdia. Ale nenašiel som žiadny systém, iba túto jednu, čo sa ťahala pozdĺž jednej z hlavných ulíc. Cykloodborníci si iste všimnú zaujímavé riešenie prejazdu trasy miestom, kde čakajú chodci na zelenú. U nás by sa asi našlo tisíc dôvodov, prečo to takto nejde... "Pazi" znamená "pozor".
Takže tak. Architektonicky ma Podgorica nijako neohromila, ale príjemne tam bolo, to hej. Ešte zopar posledných nočných fotiek a hurá do hotela, skoro ráno odchádzam domov ... Laku noć!
