Bez toho, aby som doteraz túto tému nejako špeciálne sledoval, som už veľakrát narazil na opisy zlých skúseností turistov, ktorí sa niekde o Gotickej ceste dočítali, chceli po nej prejsť a stretli sa iba s nedostatkami a problémami, často až katastrofálnymi. Turisti sa pritom nesťažujú na samotný stav pamiatok, to totiž pre človeka, ktorý sa aspoň trochu zaujíma o kultúrne dedičstvo, nie je hlavným problémom, on nehľadá peknučké pastelové domčeky, ale historickú podstatu, autenticitu, matériu, ktorá je tu už po stáročia a ktorá mu tak veľa hovorí. Návštevníci sa častejšie sťažujú na klamlivú reklamu, ktorá im hovorí o peknom zážitku a oni namiesto toho nájdu zamknuté pamiatky, o ktorých sa nič nedozvedia, neochotných ľudí, dezorganizáciu a špinu.
Neznáma cesta
Priznám sa, že históriu Gotickej cesty moc nepoznám. Keď som pred nejakými pätnástimi rokmi vkĺzol do slovenského turizmu, tak práve vtedy to bola novinka. Mám taký dojem, že na jej vzniku sa podielala nejaká britská štátna agentúra zahraničnej pomoci a iste nejaké organizácie slovenskej verejnej správy. Rýchle hľadanie na internete mi neprinieslo žiadne podrobnejšie informácie, všade sa konštatuje, že cesta “sa” vyznačila, “sa” realizovala, “sa” propaguje… Viem, že dávnejšie “sa” cesta vyznačila hnedými dopravnými značkami a z času na čas “sa” Gotická cesta propaguje na veľtrhoch na stánkoch miest a krajov. V ostatnej dobe “sa” vyznačilo niekoľko novších okruhov a vydali “sa” nejaké propagačné materiály. Iba v poslednej dobe sa objavila stránka gothicroute.sk, na ktorej sú bez bližšieho vysvetlenia uvedené nejaké verejné inštitúcie, ktorých úloha však ostáva neobjasnená. Samozrejme, je na nej zmienka o podpore z eurofondov (ako inak!) a zmienka o realizácii projektu niečím, čo sa volá SRRA Spišská Nová Ves (môžem sa iba domnievať, že môže ísť o niečo ako Spišská regionálna rozvojová agentúra). Samotná doména gothicroute.sk je pritom prekvapivo v držbe spišskonovoveskej súkromnej spoločnosti s ručením obmedzením. Stránka neobsahuje žiadne turistické informácie, iba opisy obcí v slovenčine a angličtine. A to je tak všetko, čo som za hodinu túlania sa internetom našiel. Nevylučujem, že niekde existuje niečo obsiahlejšie a kompletnejšie, ale ako bežný záujemca o tento “produkt” som za bežnú dobu, akú je človek ochotný venovať vyhľadávaniu nejakej informácie, viac nenašiel.
Prečo to nejde?
V čom teda vidím príčinu nefungovania Gotickej cesty? Moja odpoveď je veľmi jednoduchá: problémom je, že Gotická cesta nie je produktom súkromných podnikateľov, ale nápadom úradníkov. Je zrejmé, že nejakí úradníci alebo iní pracovníci verejnej správy si voľakedy dávnejšie (a odvtedy niekoľkokrát znovu) povedali, že aké by bolo pekné, keby k nám chodili turisti pozerať sa na gotické pamiatky. Bez skúseností a bez predstavy o princípoch turizmu zohnali niekde nejaké verejné peniaze a na konci ich snaženia je Gotická cesta – nehmotná, neurčitá a neuchopiteľná vec, o ktorej sa nedá veľa dozvedieť, ktorá sa nedá kúpiť, ale ktorá má – prečo to nepriznať – dobrý zvuk a potenciál. Úradníci sú zrejme presvedčení, že dobrý zvuk a potenciál sú dostatočným predpokladom pre turizmus a tak čakali a zrejme stále čakajú na davy turistov, ktorí by mali prísť a ktorí si “kúpia” návštevu pamiatok a putovanie po gotickom Spiš-Gemeri. Samozrejme, čakajú zbytočne, pretože kúpiť si môžeme iba to, čo niekto predáva a faktom je, že Gotickú cestu nikto nepredáva a ona nie je závislá na návštevníkoch, ale na dotáciách. Ona skrátka iba je, hovie si v krajine, necháva svet bežať okolo seba a výsledkom je to, čo poznáme a o čom píšem vyššie. Mohol by som v tejto súvislosti písať o efektivite verejných peňazí či o kvalifikovanosti verejných úradníkov a pracovníkov verejných agentúr, ale to by zrejme bolo iba hádzaním hrachu na stenu. Radšej sa pokúsim vysvetliť, ako vybudovať naozajstnú Gotickú cestu, na ktorú sa prídu pozrieť návštevníci a nechajú v regióne peniaze.
Čo má robiť verejný sektor?
Nazvime to deľbou práce v turizme medzi súkromným a verejným sektorom. Úlohou verejného sektora (od centrálnej až po lokálnu úroveň) nie je vytvárať turistické produkty, ale podmienky pre turistické podnikanie. V praxi to môže mať veľa podôb, ale v kontexte tohto článku by sa mali inštitúcie verejnej správy starať o to, aby bolo v ich regióne čisto, bezpečne a spoľahlivo. Starostlivosť o verejné priestranstvá a zeleň, eliminácia popíjajúcich hlúčikov na námestiach, jasné orientačné a informačné systémy, kvalitná verejná doprava, bezpečné chodníky, príjemné večerné prechádzky a ďalšie parametre prostredia, v ktorom sa pohybujú návštevníci a cestovné kancelárie, to sú tie hlavné domény verejnej správy. Ozaj, viete, čo je zrejme najväčšou nočnou morou cestovných kancelárií, ktoré vozia návštevníkov na Slovensko? Toalety, verejné záchody, vlastné akékoľvek záchody. Slovenské mestá a obce si zrejme myslia, že ak u nich nemáte trvalé bydlisko (a teda vlastný záchod) alebo ak nenavštívite reštauráciu či hotel, tak nemáte čo mať u nich základné ľudské potreby. Verte, niet väčšieho trápenia pre sprievodcu než riešiť na námestiach, rýnkoch, uliciach, parkoviskách či jazerách, že kam poslať klientov na záchod. O toto by sa mala starať verejná správa a nie o gotické cesty…
A čo podnikatelia?
Na podnikateľoch v turizme potom ostáva, aby vymysleli v tomto prostredí produkty, predali ich návštevníkom, zarobili na nich peniaze a zaplatili dane. Žiadny úradník, žiadny zamestnanec regionálnej rozvojovej agentúry ani žiadny poslanec miestneho zastupiteľstva nevymyslí, ako predať turistom gotické dedičstvo Spiša a Gemera. Nechajme na podnikateľoch, aby si vymysleli svoje gotické cesty, počúvajme ich a pomôžme im v tom. Cestovné kancelárie, turistickí sprievodcovia, hoteliéri a reštauratéri najlepšie vedia, ako zostaviť ozajstnú Gotickú cestu, kadiaľ ju viesť, ako na nej poslúžiť návštevníkom. Vedia, čo je to dávať do marketingu vlastné peniaze, čo je to mzda závislá na zisku a koľkokrát treba otočiť v ruke jedno euro, kým sa rozhodnem ho na niečo použiť. Úradníci by potom nemali platiť za značky popri cestách, ale pozvať si podnikateľov a spýtať sa ich, čo potrebujú pre to, aby na Gotickú cestu dostali ľudí. Iste, môže sa stať, že podnikatelia tú svoju gotickú cestu postaviť nevedia a to je potom smola. Lenže ani v taktom prípade nie je úlohou verejnej správy hneď vydávať letáčiky, ale hľadať spôsoby, ako dostať do regiónu šikovnejších podnikateľov a ako peniaze od nich udržať v regióne.
Treba spolupracovať
Už o pár riadkov vyššie som naznačil, že verejný a súkromný sektor by mal v otázkach turizmu spolupracovať. Je potrebné, aby si vyjasnili úlohy, dohodli sa, čo kto a dokedy urobí, kto sa o čo bude starať. Okrem toho existujú aj veci, ktoré negenerujú priamy zisk, ale sú v regióne potrebné (napríklad turistické a cyklistické trasy, informačné centrá a pod.) a treba ich spoločnými silami zabezpečiť. Toto ide zabezpečiť viacerými spôsobmi, pričom dnes sa do popredia dostávajú organizácie destiančného manažmentu (na Slovensku sa bohvie prečo volajú organizácie cestovného ruchu). Tieto organizácie sú vlastne platformy, na ktorých sa stretávajú tí, ktorí majú záujem či podiel na turizme v regióne, tu koordinujú svoje aktivity, vymýšľajú nové ťahy, zabezpečujú veci, ktoré je dobré zabezpečiť spoločne a delia si prácu, ktorú treba robiť oddelene. A práve tu sa môžu dohodnúť, že verejná správa sa postará o prostredie a podnikatelia o produkty. Malo by byť záujmom verejnej správy, aby v jej regióne takáto organizácia vznikla, pretože jej poslaním je rozvoj regiónu a teda aj spolupráca, k nemu vedúca.
Naspäť na Gotickú cestu
Všetky vyššie uvedené veci sú síce fajn, ale skúsenosti zo Slovenska ukazujú, že môže dlhšie trvať, kým sa naozaj dostanú do praxe. Čo sa dá zatiaľ urobiť s Gotickou cestou, aby poskytla aspoň nejaké zážitky? Napríklad vyznačiť ju ako cyklotrasu, ako niekoľkodňový okruh slovenskými horami, mestečkami a dedinkami. Začať pamiatky na Gotickej ceste “interpretovať”, t.j. vhodnými formami, nezávislými na prítomnosti personálu na mieste, poskytnúť o nich zaujímavé, opakujem: zaujímavé (!) informácie, ktoré ľudí nielen zaujmú, ale nejako zmenia ich pohľad na prezentované pamiatky či na gotiku na Slovensku ako takú (interpretácia kultúrneho dedičstva je samostatný odbor a vydala by na niekoľko takýchto blogov). Motivovať návštevníkov, aby po Gotickej ceste cestovali a snažili sa objaviť niečo, čo sme tam pre nich skryli a potom ich odmeniť, môže ísť napríklad od geocaching alebo questing a odmenou môžu byť pobyty niekde v regióne …
Avšak priznám sa, že som skeptik, pretože aj takéto jednoduché úlohy sa mi zdajú nad sily verejných úradníkov. Inde vo svete sa pri takýchto úlohách osvedčila spolupráca verejného sektora s neziskovými organizáciami, ale to je asi ďalšia pre verejných úradníkov nepochopiteľná vec. A o tom niekedy nabudúce…
P.S. Som si vedomý, že pri písaní tohto textu som sa dopustil mnohých zjednodušení, ale urobil som to v záujme jeho ľahšej pochopiteľnosti a s cieľom trochu o veci diskutovať.
