Som človek, ktorého môžete často vidieť sedieť v centre Banskej Štiavnice a pozorovať svet. Možno vyzerám ako turista či miestny povaľač, ale pravdou je, že zvyčajne pozorujem automobilovú a pešiu dopravu v centre mesta. Sledujem, ako sa správajú vodiči, z akých sú okresov (to už časom nebude možné), počítam autá, pozerám, kade chodia chodci, kde sú konfliktné miesta, ako behajú po námestí a uliciach deti, kde sa zvyčajne parkuje, kde sa autá otáčajú a prečo, kde vznikajú zápchy a prečo, ako rýchlo jazdia autá a motorky a pod. Robím to už niekoľko rokov a myslím, že už mám dopravnú situáciu v týchto miestach trochu naštudovanú.
Doprava je jeden z najväčších problémov centra tohto mesta svetového dedičstva UNESCO. Absolútna dominancia áut a motoriek, ktoré jazdia a parkujú všade, hluk, prach, nízka vnímaná bezpečnosť, to všetko sa podpisuje nielen na znižovanie kvality života a hodnoty majetku miestnych ľudí, ale aj na postupnom úpadku Štiavnice ako turistického centra. A pritom na turizmus vsadilo aj vedenia mesta, aj stovky poskytovateľov služieb. Stále viac a viac návštevníkov mesta však zažíva nepríjemné chvíle, keď kvôli autám na hlučných kockách nepočujú vlastné slovo, meter od nich prechádzajú autá, keď kráčajú mestom (a niektoré teda aj pekelne rýchlo), aj na tých najturistickejších uliciach musia držať deti za ruku, aby nevbehli pod auto a v podstate si nevedia urobiť fotku bez všadeprítomných áut. Zlé dojmy sa v čase internetov šíria rýchlo a Štiavnica na to začína doplácať. A nejde iba o návštevníkov centra, ale aj jeho obyvateľov. Nezainteresovaný netuší, aký je v tzv. baníckom osídlení, akomsi amfiteátri okolo centra, hluk z dopravy, najmä z jazdy po dlažbe a z motoriek. Znižuje to hodnotu majetku obyvateľov centra mesta. Hluk sa odráža v uliciach, miestnych preto ani nelákajú terasy či lavičky v centre, pretože všade okolo nich sú pohybujúce sa (často neprimerane rýchlo) hlučné autá a motorky, nie je kde posedieť, odpočinúť si, porozprávať sa so známymi. Pikoškou potom je, že v plnej sezóne musia chodci čakať niekedy až desiatky sekúnd, aby prešli cez ulicu, pretože prúd áut je chvíľami nepretržitý.
Na základe svojho niekoľkoročného pozorovania na rôznych miestach v centre si dovoľujem vysloviť predpoklad, že významná časť áut, resp. ich vodičov, ktorí vchádzajú do centra, tam naozaj nemajú relevantný dôvod vojsť a vchádzajú doň len preto, lebo môžu. Mimo turistických období je to menšia časť celkového počtu áut, ale cez hlavnú turistickú sezónu, víkendy a menšie prázdniny odhadujem počet „nevynútených“ prejazdov cez centrum až na polovicu, v niektorých exponovaných hodinách určite ešte viac.
Cieľom mojich návrhov, uvedených nižšie, nie je eliminovať vjazd autom do centra, to v Banskej Štiavnici nie je možné, keďže v úzkej doline nemá paralelné objazdné komunikácie. Cieľom je počet áut v centre znížiť. Pre tento účel delím autá v centre, resp. ich vodičov, na dve hypotetické skupiny:
tí, ktorí majú relevantný dôvod do mesta vojsť (bývanie, práca, služby, vybavovačky a pod.);
tí, ktorí nemajú relevantný dôvod do mesta vojsť, napríklad:
- iba prechádzajú, lebo je to kratšie ako dookola po obchvate;
- idú sa iba pozrieť do centra (typickí sú „kolečkári“ okolo Morového stĺpa alebo okolo Radnice), sadnúť si do kaviarne a pod.;
- návštevníci, neznalí situácie a snažiaci sa zaparkovať v centre;
- návštevníci, ktorí sa nevedia dostať na záchytné parkoviská;
- návštevníci na motorkách, ktorí vchádzajú do centra s úmyslom zaparkovať, kde sa im zapáči.
Som si istý, že centrum mesta je možné dopravne ukľudniť a o tom je tento článok. Upozorňujem, že je to takpovediac draft, budem rád, ak vyvolá konštruktívnu diskusiu, ktorá ho vylepší, ukáže na jeho nedostatky alebo navrhne dobré zmeny.
Zóna s regulovanou dopravou
Môj recept sa volá zóna s regulovanou dopravou, opísaná v nasledovnom texte.
Vyčlenenie zóny je dané jej vstupnými bodmi:
1. Sládkovičova ul. pod odbočkou na parkovisko pod Novým Zámkom
2. horný koniec Novozámockej ul.
3. južný koniec Spojnej ulice
4. križovatka „pri Kmeťovi“ (Dolná, Akademická a Adreja Kmeťa),
5. odbočka z Mierovej do Botanickej ulice
6. križovatka lesných ciest pri prameni Sv. Jána Nepomuckého pod Červenou studňou (mimo mapu).
Dopravné značenie zóny - všade na vyššie vedených miestach by bola smerom do centra mesta umiestnená značka 232 Zákaz vjazdu pre všetky motorové vozidlá s dodatkovou tabuľkou Okrem dopravnej obsluhy a ubytovaných hostí.
Podľa vyhlášky 30/2020 o dopravnom značení táto dodatková tabuľka umožňuje nebmedzený vjazd dopravnej obsluhe, to znamená:
- vozidlá s parkovacím preukazom;
- autobusy prepravujúce deti;
- vozidlá, ktorých vodiči alebo prevádzkovatelia, majú v miestach za značkou bydlisko, sídlo, garáž alebo prevádzku;
- vozidlá, ktorých jazda alebo preprava sa vykonáva z dôvodu opravy, servisu, technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality predmetného vozidla alebo odovzdania palubnej jednotky na najbližšie predajné miesto;
- dopravná obsluha, t.j. vozidlá, ktoré zabezpečujú nakládku alebo vykládku tovaru, poštové, opravárenské, údržbárske, komunálne a podobné služby a vozidlá taxislužby pri zmluvnej preprave osôb.
Uvedené znenie dodatkovej tabuľky by tiež umožňovalo vjazd autám, ktoré dopravujú ubytovaných hostí, pričom tí sa prípadnej kontrole preukážu platnou rezerváciou a/alebo potvrdením/ubytovacím preukazom od ubytovateľa (pozri nižšie). Takto to majú napríklad v centre Krakova a dlho to takto fungovalo v centre Szentendre (súčasný stav však neviem, naposledy som tam viezol klientov pred covidom v roku 2019).
Náklady na takéto dopravné značenie odhadujem na stovky eur plus práca pri osadení značiek.
Legislatívne úpravy spočívajú najmä v aktualizácii relevantného všeobecného naradenia č. 1/2020 dočasnom parkovaní motorových vozidiel ... v otázke parkovacích kariet. Bolo by potrebné zaviesť nové kategórie:
- krátkodobá parkovacia karta, ktorú by mestský úrad vydával tým vozidlám, ktorým chce umožniť vjazd a pritom nie sú dopravnou obsluhou a nevezú ubytovaných hostí. Karta by bola zdarma s platnosťou max 7 dní, vydaná na konkrétne EČV a bola by digitálna do mobilného telefónu s možnosťou vytlačenia.
- ubytovacia parkovacia karta, ktorú by mohli dostať ubytovatelia a poskytnúť ju svojim hosťom, ktorí sa by sa ňou potom mohli preukázať (toto je však možné riešiť aj vhodným potvrdením o ubytovaní/rezervácii).
Toto opatrenie vyžaduje aj vyvinutie jednoduchej aplikácie, v ktorej by bolo uložené, kto kartu vydal a prečo a umožňovala by kontrolu v teréne.
Popri tom, i keď to nepovažujem za potrebné, nebránim sa vo svojom návrhu aj všeobecnému zlacneniu parkovacích kariet, ak by to pomohlo ľahšiemu prijatie takejto regulácie.
Organizačné opatrenia – tu ide najmä o zriadenie parkovacej a asistenčnej služby, ktorej pracovníci by boli v uliciach a popri usmerňovaní vodičov by priebežne a neustále kontrolovali a dokumentovali porušenia zákazu vjazdu a zákazu státia a posúvali by ich na riešenie mestskej polícii s využitím objektívnej zodpovednosti. Vzhľadom na to, že centrum Štiavnice nie je veľké, nemuselo by byť pracovníkov veľa. Dôležitým predpokladom však je aj dôsledná, ale naozaj dôsledná represia porušenia regulačných pravidiel mestskou políciou, bez nej nebude takáto regulácia v požadovanej miere fungovať. Osobitne to platí pre motorky, ktorých nezákonné parkovanie je dnes mestskou polícou úplne tolerované.
Komunikačné opatrenia by spočívali v dvoch hlavných oblastiach:
niekoľkoročná mediálna a internetová kampaň s dvomi cieľovými skupinami:
- obyvatelia mesta a okresu, vlastníci nehnuteľností, poskytovatelia služieb - o tom, prečo je vjazd do centra regulovaný a ako je možné získať oprávnenie pre vjazd, aké sú a nie sú možnosti parkovania v zóne a pod.
- návštevníci mesta - o tom, prečo je vjazd do centra regulovaný a kde je možné zaparkovať.
Kampane by okrem preventívnej zložky (vysvetľovanie) mali aj zložku „ukazovaciu“ (časté zverejňovanie fotografií vozidiel s obálkou za stieračom, štatistiky počtu a výšky pokút a pod.).
dobré navigačné systémy pre navádzanie na záchytné parkoviská, resp. iné legálne parkovacie miesta a plochy.
Doplnkové opatrenia by boli najmenej dve:
- doplnenie označenia Zóny zákazu státia tam, kde ešte chýba, je to iba formálne opatrenie, ktoré iba dopĺňa už zavedené dopravné značenie;
- vyznačenie širšieho centra mesta ako Zóny 30 km/h, ktoré z nepochopiteľných dôvodov chýba a obmedzenie rýchlosti je dané iba značkami 253 Najvyššia dovolená rýchlosť 30 km/h, ktorých platnosť samozrejme končí najbližšou križovatkou.
Bolo by tiež veľmi dobré zmeniť dizajn ulíc tak, aby podvedomo brzdili vodičov, ale to sú už finančne náročnejšie opatrenia, ktoré nie sú predmetom tohto článku (zúženie vozovky, resp. jazdných pruhov, spomaľovacie prahy na Radničnom námestí a ul. A. Kmeťa a pod.).
Ako by to potom bolo v praxi?
Ako by sa teda taká regulácia premietla do praktického života?
Ako som už naznačil vyššie, regulácia by ponechala možný vjazd väčšine áut, ktoré majú už teraz prečo tam chodiť, teda najmä áut domácich obyvateľov, poskytovateľov služieb a pod. Vjazd do centra mesta autom by aj naďalej bol možný takmer pre každého, kto žije v meste alebo do mesta prišiel pre iný dôvod, než je krátkodobá návštevá mesta. Definícia dopravnej obsluhy bez ďalších opatrení umožňuje vjazd širokému spektru vozidiel rezidentov, služieb, zásobovania, vlastníkov prevádzok a pod. Tí vodiči, ktorí nespĺňajú potrebný parameter (napr. chalupári, zamestnanci, vodiči služobných vozidiel a pod.), by si mohli – podobne ako je tomu dnes – kúpiť parkovaciu kartu, ktorá sama o sebe z titulu definície dopravnej obsluhy oprávňuje pre vjazd do regulovanej zóny.
Vjazdy, ktoré sú v záujme mesta, napríklad dôležitejšie pracovné návštevy mestských inštitúcií, organizátori podujatí a pod., by sa riešili novou kategóriou krátkodobých parkovacích kariet, ktoré tiež oprávňujú pre vjazd z titulu dopravnej obsluhy.
Vjazdy ubytovaných hostí by sa riešili buď ubytovacou parkovacou kartou alebo štandardizovaným potvrdením o ubytovaní, resp. potvrdením o rezervácii.
Znovu pripomínam, že hlavným účelom takejto regulácie nie je znemožnenie vjazdu ako takého, ale znemožnenie neodôvodneného, „nie nevyhnutného“ vjazdu. Ide napríklad najmä (ale nielen) o návštevníkov, ktorí potrebujú niekde zaparkovať na pár hodín a do centra vchádzajú preto, lebo nevedia, kde zaparkovať alebo si myslia, že tam nejako niekde predsa len zaparkujú. Oni však v centre už tak či tak zaparkovať nemôžu, iba prejdú hore dole, tak prečo ich tam púšťať autom? Do určitej miery by sa zrejme znížil aj počet „koliečkárov“, ktorí sa idú len tak pozrieť do centra, ale zrejme by nešlo o významnnejše zníženie, keďže by si zrejme kúpili permanentné parkovacie karty.
Iste, pre niektorých obyvateľov mesta a okresu, ktorí si z ľubovoľného dôvodu nekúpia parkovaciu kartu, bude takáto regulácia znamenať, že do centra musia vojsť peši, taxíkom či autobusom. Pre mnohých obyvateľov okresu to bude tiež znamenať, že napríklad z Belej na Piarg neprejdú centrom, ale po obchvate. Obchvat cez Pracháreň celkovo hrá v mojom návrhu významnú úlohu, pretože by sa táto dnes prázdna komunikácia (v časti benzínová pumpa - Pracháreň obrazne povedané takmer až diaľnica) konečne začala hrať úlohu, pre ktorú bola postavená - úlohu obchvatu centra a odviedla by značnú časť áut mimo centrum.
Podľa môjho názoru by uvedená regulácia znížila počet áut v centre mimo turistickej sezóny a víkendov o cca 20 % a počas turistickej sezóny a víkendov aj o 50% a v niektorých časoch aj viac.
Zatiaľ neriešené otázky na diskusiu
Vjazd turistických autobusov – umožniť ho? Ak áno, tak iba na krátkodobo, napr. na 15-20 minút, iba s možnosťou jednosmerného vjazdu od Framperku do mesta a s možnosťou zastavenia iba na niekoľkých vyhradených miestach pre nástup a výstup návštevníkov.
Vjazd návštev – ide najmä o potrebný vjazd súkromných návštev u fyzických osôb, napríklad jednorazový dovoz a odvoz batožiny na začiatku a na konci súkromnej návštevy, jednorazový dovoz a odvoz horšie pohyblivých osôb a pod. Riešením by mohlo byť zapracovanie nahlasovania takýchto návštev v rámci parkovacej aplikácie a vydanie krátkodobej parkovacej karty (či už zdarma alebo za malý poplatok) alebo pridelenie určitej kvôty takýchto vjazdov pre každú bytovú jednotku v zóne, ak sú v nej prihlásení občania na trvalý pobyt a iba prosté nahlasovanie takýchto návštev až do vyčerpania kvôty buď v aplikácii alebo inou zvolenou formou.
Vydávanie parkovacích kariet – zrejme by si vyžiadalo vývoj potrebného softvéru, pretože už dnes je to na hranici kapacitných možností pracovníkov mestského úradu a je potrebné to viac zautomatizovať a digitalizovať. Softvér by však zároveň umožňoval kontrolu vozidiel mestskou políciou a parkovacou službou (a prípadne by mal aj ďalšie vhodné funkcionality).
Platnosť permanentných parkovacích kariet – zrejme je potrebné prinajmenšom v kategórii PPK uvažovať o ročnej platnosti od dňa zakúpenia karty a nie od 1. januára.
Zodpovednosť mestského úradu – navrhovaný systém sa spolieha na to, že krátkodobé parkovacie karty sa nebudú mestským úradom vydávať po známosti, ale na základe skutočných potrieb mesta. A tiež sa spolieha na naozaj dôslednú kontrolu pravidiel a postihovanie ich porušovania.
Zodpovednosť ubytovateľov – porušenie dohodnutých pravidiel, teda vydanie karty/potvrdenia neubytovaným osobám. Zatiaľ riešenie nevidím, vyžaduje si to hlbšiu analýzu možností.
Digitalizácia kontroly vjazdu – ide o náročnejšie kamerové riešenie, ktoré by rozpoznávalo EČV vchádzajúcich vozidiel, v reálnom čase by vyhodnotilo oprávnenie vjazdu a oprávnenosť prípadnej sankcie (či dokonca jej automatické uloženie s využitím objektívnej zodpovednosti). Takéto systémy nie sú lacné, ale sú bežné (konieckoncom už ich v jednoduchšej verzii v Štiavnici máme na dvoch parkoviskách) a predpokladám, že na ich vývoj by bolo možné využiť štátne a európske fondy. Výhodou však je, že spolu s nasadením pohyblivých zábran (napr. zasúvacie stĺpiky, závory a pod.) a a potrebných aplikácií by umožnili jemnejšiu diferenciáciu vjazdu napr. na Nám. Sv. Trojice, do rezidenčných ulíc a pod.
Úsek Banské múzeum v prírode - Framperk predstavuje úzke hrdlo pre prípadné zvýšenie intenzity premávky v prípade regulácie v centre. Zvýšenie by síce podľa mňa nebolo veľmi výrazné, ale určite by nejaké bolo. Z toho vyplýva potreba zabezpečenia dvoch vecí:
- nevyhnutné vybudovanie chodníkov na tomto úseku;
- vymáhanie povolenej maximálnej rýchlosti 30 km/h pri Banskom múzeu v prírode, ktorá je síce už dnes, ale je tam len pre srandu králikov a dokonca ani väčšina domácich vodičov nevie, že tam je obmedzená rýchlosť. Ešte lepšie by bolo vyznačiť ešte pred Skanzenom (smerom zo Štiavnických baní) Zónu 30 km/h, o ktorej píšem v časti o doplnkovým opatreniach. Tridsiatku by to mohlo zabezpečiť niekoľko opatrení: okrem vhodného dopravného značenia tiež spomaľovacie prahy, dizajnované na rýchlosť 30 km/h a stacionárny radar.
Záverečné poznámky
Ako som už uviedol vyššie, ide o draft, ktorý slúži na ďalšiu diskusiu. Myslím, že opísaný systém nie je úplny a bezchybný a preto je potrebná ďalšia diskusia (pričom na argumenty ad hominem nebudem reagovať a ak to bude možné, budem ich mazať) jednak o návrhu a jeho detailoch, jednak o veciach v časti „Zatiaľ neriešené otázky“.
Musím pripomenúť, že navrhované riešenie nie je rešením udržateľnej mobility, teda zmenšenia našej závislosti na autách, i keď k tomu v malej miere prispieva. Udržateľné zabezpečenie mobilitných potrieb obyvateľov a návštevníkov je oveľa širšou témou, zahrňujúcou okrem iného aj verejnú osobnú dopravu, pešiu a cyklistickú dopravu, urbanizmus, mestské nariadenia a pod.
Navrhované riešenie sa týka primárne vjazdu a nie státia a parkovania vozidel ako takého, to je samostatná téma. Myslím si pritom, že navrhované riešenie je aplikovateľné už aj pri súčasných pravidiel parkovania v meste, ktoré by nebolo potrebné zásadnejšie meniť.
Najväčším nákladom navrhovaného riešenia by bol vývoj parkovacej aplikácie (android, iOS a web), ktorej cenu odhadujem na prvé desiatky tisíc eur.
Som si vedomý, že navrhované riešenie prinajmenšom v počiatkoch nebude obyvateľmi mesta prijímané dobre a teda môže chýbať politická vôľa na jeho zavedenie. Som ale presvedčený, že je to v záujme mesta a jeho obyvateľov a vychádzam z pravidla, ktoré formuloval úspešný primátor Trnavy – vedenie mesta nemá robiť to, čo ľudia chcú, ale čo je dobré a čo potrebujú. On sa tohto kréda drží a je zvolený už tretíkrát za sebou.
