Môj posledný blog opisoval skúsenosti pešieho turistu z Demänovskej doliny, kde je príjemná prechádzková trasa zlikvidovaná necitlivou ťažbou lesnej „kalamity“. Bohužiaľ, ani zďaleka nejde o ojedinelý jav.
Včera sme boli na cyklovýlete na Muránskej planine, čo je národný park, prezentovaný ako územie s neporušenou prírodu, krásnymi scenériami, romantickými zákutiami, horským chovom koní a ďalšími hodnotami. Blbosť. Pozrite si fotografie priamo zo žltej turistickej značky zo Skalnej brány k horárni Stožky. V strmom svahu je tu traktormi vyrytý nejakých päť metrov široký a pol metra hlboký pás bahna a koľají. Priamo na turistickej značke. Po značke nie je možné vôbec ísť, je treba ísť bokom. O holorube, z ktorého táto cesta vedie, ani nehovorím. Toto je národný park? Prečo propagujeme národné parky ako turistické lokality, keď lesáci tu môžu likvidovať turistické trasy, vizuálne poškodzovať park a totálne eliminovať akýkoľvek pozitívny turistický zážitok?
Poloha fotografií na mape, dátum 25. júna 2011.
Pod fotografiami z Muránskej planiny je ešte jedna, z podhoria Vysokých Tatier.
Pohľad zhora, od Skalnej brány, kde sa z holorubu do lesa vlieva nepriechodná rieka bahna a haluzí. To je značená turistická trasa na slovenský spôsob.
V hornej časti opisovaného úseku žltej turistickej značky.
V dolnej časti opisovaného úseku žltej turistickej značky.
Podobný prípad som predvčerom (24. júna 2011) našiel aj uprostred (!) rekreačnej oblasti Tatranský Lieskovec. Neviem presne, kde to bolo, ale zhruba niekde tu.
