Dá sa vôbec niečo v Holandsku naučiť o cyklistickej doprave?

Prvý krát v živote som navštívil Holandsko. Strávil som tam pár dní a neodporúčam to nikomu, koho zaujíma rozvoj cyklodopravy. Čože, čo to píšem? Veď práve Holandsko je Mekkou cyklodopravy a teda kde inde sa treba ísť inšpirovať?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Viac ako 20 rokov sa snažím nejako pomôcť rozvoju cyklistickej dopravy na Slovensku a až teraz v Holandsku som pochopil, že vlastne nemáme šancu dosiahnuť to, čo Holanďania. Až teraz v Holandsku som pochopil, že rozvoj cyklistickej dopravy nie je ani otázka odbornosti, ani otázka peňazí. Znalosti i financie sa dajú získať, v nich problém netkvie. V Holandsku som si uvedomil, že rozvoj cyklistickej dopravy je otázkou kultúry, je to otázka zmýšľania ľudí - a to je pre Slovensko problém. Naše obyvateľstvo to skrátka v sebe nemá. V Holandsku je cyklistická doprava na takej vysokej miere nie preto, že by to presadil nejaký politik či primátor s cieľom vyhovieť voličom či občianskym aktivistom (aj keď tí zohrali dôležitú úlohu). V Holandsku je cyklistická doprava na takej vysokej miere preto, lebo sú tam iní ľudia ako u nás, je tam iná spoločnosť. Je to spoločnosť orientovaná na život a na ľudí, nie na úradníkov, na formu, na slepé dodržiavanie predpisov až za hrob a na „klídeček“. Teda cyklistická doprava sa tam rozvinula nie preto, že to tak chcela Európska únia či miestna cyklistická neziskovka, ale preto, lebo spoločnosť pochopila, že bicyklovanie je organickou súčasťou mestskej dopravy a nie iba jej doplnkom. Rozumiete? Ľudia to pochopili. To nebolo a nie je o tom, že oni radi bicyklujú a preto si tam rozvíjajú cyklodopravu. Nie, oni pochopili, že cyklodoprava je nástroj, ktorý nesmú ignorovať, pretože je lacný a funguje. Prialo tomu niekoľko (ne)šťastných okolností, o ktorých píšem pár slov nižšie, ale základ je, že to ľudia pochopili. A keď to pochopili ľudia, tak to pochopili politici, úradníci, školy, projektanti ... Domnievam sa, že u nás to už ľudia nikdy pochopia. Obávam sa, že spoločnosť na Slovensku nikdy nebude chcieť cyklotrasy a cykloparkoviská na úkor ciest a parkovísk pre autá. Budú to síce akceptovať, ale z prinútenia, nie preto, že by to pochopili a chceli. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je to v nás

Dôležitým faktorom je aj holandská povaha. Je to akýsi liberalizmus kombinovaný s toleranciou. Bol som Holandsku krátko, iba pár dní, takže sa možno mýlim, ale Holanďanov poznám viacerých a ďalších stretávam pracovne. No a skrátka si myslím, že ak sa niekto chce dopravovať na bicykli, tak Holanďan je ten posledný, kto by mu v tom bránil. Holanďan si – podľa mňa – pomyslí: Ak chce ten človek jazdiť na bicykli, tak nech jazdí, veď kto som ja, aby som mu v tom bránil? Na Slovensku sa človek, ktorých chce pre svoju dopravu využívať bicykel, dozvie tisíc dôvodov, prečo je somár a prečo sa to nedá. V Holandsku sa vodič cyklistovi virtuálne poďakuje, že nejde autom. U nás však bežný vodič-milión cyklistovi naopak nepochopiteľne vynadá. V takejto spoločnosti skrátka cyklistická doprava nikdy nebude na vysokej úrovni.

SkryťVypnúť reklamu

Nebolo to jednoduché

Rozvoj bicyklovania pritom v Holandsku nebol priamočiary. Najprv to vyzeralo dobre. Karel Čapek vo svojich Obrázkoch z Holandska už v roku 1932 opisuje Holandsko ako národ cyklistov, národ cyklistických davov, bicyklovanie v Holandsku ako „něco hromadného, roje, hejna, kolonie velocipedů, něco podobného bujení bakterií nebo hemžení nálevníků nebo víření mušek“. Lenže po 2. svetovej vojne Holandsko vďaka Marshallovmu plánu a rozumnému budovaniu ekonomiky veľmi zbohatlo. S vyššími príjmami rapídne narastal počet automobilov, pre ktoré sa budovali nové cesty a nové parkoviská a to na úkor cyklistických cestičiek, chodníkov pre peších, námestí a ihrísk. V 60-tych rokoch sa už bicyklovanie bralo ako niečo prekonané a zastarané, autá hrali prím v mysliach ľudí aj v uliciach a teda aj v činoch politikov a úradníkov. Čo vám to pripomína?

SkryťVypnúť reklamu

Tri oriešky pre bicykle a ešte niečo viac

Lenže potom v krátkom období nastali tri faktory, ktoré tento pohľad zmenili. Prvým bola ropná kríza v roku 1973, keď nebolo dosť benzínu a ľudia si začali spomínať, že sa vedeli dopravovať aj bez benzínu – na bicykli. K tomuto sa pripojil vývoj v spoločnosti, keď sa ľudia, mladí v 60-tych rokoch a teda liberálni, slobodní, zaujímajúci sa o životné prostredie a zdravie, začali v 70-tych rokoch usádzať a zakladať rodiny. Ich názory sa až tak nezmenili, aj naďalej sa zaujímali o životné prostredie, o zdravie, chceli „vietor vo vlasoch“ a neviazanosť. Uvedomovali si, že auto nie je všeliek a mestá by nemali pozostávať iba z ciest a parkovísk. Boli to aktívni občania, ich vplyv v spoločnosti a v politike postupne rástol. Tretím dôležitým faktorom bol veľmi vysoký počet obetí dopravných nehôd. V roku 1971 ich zahynulo 3.300 (!), z toho niekoľko stoviek detí. Takže do popredia sa začala dostávať bezpečnosť cestnej premávky.

SkryťVypnúť reklamu

Uvedené tri faktory, a ešte aj niektoré ďalšie, sa stretli v relatívne krátkom období a preklopili holandskú spoločnosť k prudkému rozvoju mestskej dopravy bicyklami. Tu je to, o čom som písal vyššie: bežní ľudia pochopili, že bicykle sú súčasťou riešenia, nie iba jeho doplnkom. A ak pochopili ľudia, tak to pochopili aj politici a to už je potom ľahká cesta.

Dôležitou podmienkou, bez ktorej by sa v Holandsku nestalo to, čo sa tam stalo, je, že paradigmu „cyklodoprava je súčasť riešenia, nie iba jeho doplnkom“ si uvedomili aj politici a plánovači. Uvedomili, že pre rozvoj dopravy nestačí vybudovať len nejaké cyklocestičky ako doplnok k cestám pre autá. Nie, treba úplne zmeniť prístup a budovať mestskú dopravnú infraštruktúru ako celok, zložený z rovnocenných častí – infraštruktúry pre bicykle a v infraštruktúry pre autá. Inými slovami, nebudovať mesto pre autá a popritom akosi aj trochu úchytkom pre cyklistov, ale aj pre autá aj pre cyklistov naraz a rovnocenne. Začali s tým v 70-tych rokoch v meste Delft a až úspech v Delfte vyvolal skutočný boom bicyklovania, resp. vytvárania podmienok pre bicyklovanie v Holandsku. Mimochodom, práve v Delfte som strávil tých pár dní a je fakt, že mesto je na bicyklovanie veľmi príjemné. To sa však nedá už povedať napríklad o centre Amsterdamu, kde je cyklistov, skútristov a chodcov už priveľa a v úzkych aj širších uliciach si zavadzajú. 

Čo si z toho vieme vziať?

Vráťme sa na Slovensko. Ktoré z tých troch predpokladov u nás máme? De facto ani jeden. Benzínu je dostatok a jeho cena nepredstavuje vážny problém. Väčšina občanov nechápe, že auto nie je riešením mestskej dopravy a zrejme to ani sama od seba nepochopí. Bezpečnosť cestnej premávky tiež nie je horúcou témou, obetí je (našťastie) menej a menej. Navyše, plánovači aj naďalej plánujú ulice pre autá a iba občas kde tu milostivo dohodia cyklopruh či cyklistickú cestičku, ale nikdy nie na úkor áut a zdá sa, že nová projektantská krv sa neobjavuje. Sme skrátka 50 rokov za Holandskom a nie je ani náznak, že by sa náš Titanic aspoň obracal jeho smerom, nieto že by ho dobiehal.

Čo s tým? Máme rezignovať na rozvoj cyklistickej dopravy? Nie, v žiadnom prípade. Musíme si len uvedomiť realitu a zvoliť také postupy, ktoré sú účinné na Slovensku. Tie, ktoré boli a sú účinné v Holandsku, u nás fungovať nebudú. Sme totiž geograficky aj kultúrne iná krajina. Takže áno, z Holandska si môžeme brať veľa príkladov, napríklad metodiku vedenia cyklistických komunikácií, riešenia typických situácií (križovatky, zastávky a pod.), dopravné značenie, cyklistické parkoviská, dielne pre návrat starých bicyklov do života a pod., môžeme si sem volať holandských expertov, aby nám radili a voziť našich úradníkov a politikov do Holandska, aby to videli. Ale skrátka nemôžme očakávať, že príklon spoločnosti k cyklodoprave príde rýchlo a automaticky len preto, lebo je riešením v Holandsku (Dánsku, Nemecku, Rakúsku...).

Takže?

Aký z toho plynie záver pre nás, čo sme aktívni v rozvoji cyklodopravy? Máme sa hádam na to vykašľať? Kdeže, práve naopak! Avšak popri tom, čo už robíme, t.j. popri presadzovaní budovania cyklistickej infraštruktúry, sa nepochybne musíme oveľa viac zaoberať spoločnosťou ako takou. Viac účinnej osvety a marketingu, viac práce s úradníkmi, plánovačmi a politikmi, viac spolupráce a výmeny skúseností a lepšie zastupovanie našich záujmov.

No a najmä musíme našu spoločnosť učiť, že cyklodoprava je riešením nielen pre cyklistov, ale pre všetkých, teda aj pre tých, ktorí nebicyklujú.


---------------------------------------------------

Vyššie uvedený článok vyšiel v októbrovom čísle e-magazínu Cyklistická doprava. Dostal som naň reakcie, že prečo v ňom nespomínam aj ostatné druhy vhodnej mestskej dopravy - pešiu a hromadnú. Aby som teda zabránil zbytočným duskusiám, tak hej - moje poradie dôležitosti mestskej dopravy je 1. hromadná 2. pešia 3. cyklistická 4. automobilová zdieľaná 5. automobilová individuálna. Takže aj na plánovanie mestskej dopravy treba pozerať z hľadiska takéhoto poradia. V článku sa zaoberám iba cyklistickou dopravou najmä preto, že Holandsko je známe práve ňou, ale samozrejme, že má vysoko rozvinutú aj hromadnú a pešiu mestskú dopravu a nijako to nespochybňujem a nepodceňujem. 

Ján Roháč

Ján Roháč

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  22x

Prostý občan Slovenska, ktorého zaujíma bicyklovanie, turizmus, ochrana prírody a pamiatok a všetko okolo toho. Zoznam autorových rubrík:  FotoblogySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu