Pre poriadok to vezmime chronologicky:
Marec alebo apríl 2018
Je to už tak dávno, že si ani nepamätám, kedy presne sa to stalo, ale uprostred cesty I. triedy č. 51 sa objavila diera. Nie výtlk, nie jama, nie prasklina či nerovnosť, ale diera skrz cestu, bolo cez ňu vidieť až dole, pod cestu. Mimochodom, je to cesta z Hronskej Breznice do Kozelníka a ďalej do Banskej Štiavnice, mesta na Zozname svetového dedičstva UNESCO. A je dôležité vedieť, že je to cesta I. triedy a teda vo vlastníctve štátu a v správe štátu a štát je zodpovedný za jej údržbu a opravy. Štát si na to zriadil organizáciu Slovenská správa ciest, ktorá má na starosti aj túto cestu, ale to z hľadiska tohto článku nie je až také dôležité.
Ak by ste čakali, že štátna spoločnosť na štátnej ceste nakluše a nebezpečnú dieru skrz cestu ihneď opraví, pretože ohrozuje životy, zdravie a majetok občanov, tak sa mýlite. Štátna spoločnosť síce naklusala, ale iba na to, aby rozmiestnila v jednom smere značky s obmedzením rýchlosti a s výkričníkom (to je tiež nepochopiteľné, prečo tam nedali značku upozorňujúcu na nerovnosť na ceste, ale iba značku s výkričníkom). Na dieru nastriekali klikiháky málo viditeľným červeným sprejom, aby na ňu upozornili.
Jar 2018
Nič sa nedeje. Diera si hovie uprostred cesty I. triedy, ľudia pri nej brzdia, obchádzajú ju, ale keďže je málo viditeľná a nič na ňu špeciálne neupozorňuje , tak každý druhý-tretí deň počujeme o niekom, kto do nej vletel ľavým kolesom...
Leto 2018
V podstate sa nič nedeje, iba v niektorý letný deň pribudlo obmedzenie rýchlosti aj z druhého smeru a diera je prestriekaná reflexným oranžovým sprejom. Vzhľadom na prázdniny sa však značne zvýši počet áut turistov, ktorí – keďže nie sú domáci – o diere nevedia a tak o to častejšie sa pred ňou prudko brzdí a behajú do nej kolesá.
25. júl 2018 poobede
Išiel som z práce popri diere hádam päťdesiaty raz a už mi to nedalo, zastavil som sa, dieru nafotil. Len počas mojej 10-minútovej prítomnosti na mieste vznikli dve kritické situácie, keď „cezpoľní“ vodiči dieru zbadali na poslednú chvíľu a šliapli na brzdu a tí za nimi mali čo robiť, aby to ubrzdili.
Po príchode domov som napísal na facebook nahnevaný status. Status, v ktorom pomenúvam problém, že štát nie je schopný zvládnuť ani základné svoje funkcie, napríklad popri zdravotníctve či vzdelávaní ani takú vec, ako je oprava 3-mesačnej diery skrz štátnu cestu I. triedy uprostred turistickej sezóny na ceste do lokality svetového dedičstva UNESCO.
25. júl 2018 večer
Status na facebooku nečakane žije, pribúdajú aj komentáre, aj lajky, aj zdieľania. Objavujú sa komentáre ľudí, ktorí autom do diery vleteli.
Ako vždy aktívny banskoštiavničan Maťo Macharik začína na facebooku organizovať event Plátanie diery, teda svojpomocnú brigádnícku opravy diery, ak ju cestári neopravia do konca mesiaca.
Do diskusie sa zapája primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal, podpredseda strany, do pôsobnosti ktorej patrí správa ciest. Peter Antal avizuje, že ráno bude volať na Slovenskú správu ciest, aby to riešila.
26. júl 2018 doobeda
Ráno idem do práce, diera tam stále je.
Status na facebooku má už 260 zdieľaní a počet komentárov sa blíži k stovke.
Primátor Žiaru v diskusii oznamuje, že volal na ústredie Slovenskej správy ciest a prisľúbili mu, že budú vec hneď riešiť.
26. júl 2018 poobede
Diera zaplátaná.
Zhrnutie:
Celé zle. Štát nechal občanov celé mesiace ničiť si podvozky a ohrozovať svoje životy, zdravie a majetok a pritom vie problém odstrániť za niekoľko hodín Prečo to tak je? Neviem. Vzhľadom na to, že po straníckom telefonáte sa vec vyriešila a diera sa opravila fakt za pár hodín, tak nepredpokladám, že bol nejaký objektívný dôvod na neopravenie diery a ohrozovanie občanov, napríklad že štát nemá k dispozícii potrebnú techniku alebo ľudí. Skôr si myslím, že ide o lajdáckosť a cynizmus, skrátka sa problému neprikladá dôležitosť a problém sa „priebežne rieši“, t.j. diera tam stále je a ohrozuje, pokiaľ si v tej diere neutrhne koleso nejaký papaláš, niekto sa nezabije alebo pokiaľ nezdvihne telefón podpredseda strany, z ktorej je minister a teda hrozia problémy. Potom sa kmitá a diera sa dokáže opraviť za pár hodín.
Napíšem to natvrdo – som presvedčený, že tento štát tak, ako ho tu máme dnes, nie je schopný zabezpečiť svoju prevádzku, funkcie, pre ktoré „sme si ho zriadili“. A stále viac a viac sa čudujem, že keď otočím kohútikom, tak ešte stále tečie voda a keď stlačím vypínač, tak sa rozsvieti svetlo.
Ešte sa divíte, že tu majú kotleby toľko percent?
Aby to bolo názornejšie, tak som to znázornil graficky:
P.S. Aby to bolo jasné a predišlo sa jalovým rečiam, zásah žiarskeho primátora hodnotím kladne, aj keď ho v podstate považujem za stranícky. Nepoznám ho, ale nie je veľa komunálnych politikov, ktorí aktívne komunikujú cez sociálne siete a keď sa z nich dozvedia problém, tak vedia takto rýchlo zariadiť riešenie.
A to upozorňujem, že dotyčná diera nebola ani v žiarskom okrese ba ani na ceste, ktorá by nejako do Žiaru nad Hronom viedla. Naopak, cesta viedla do Štiavnice, ktorej primátorka a mestskí úradníci museli okolo diery prejsť desiatkykrát - a nič z toho.
