O (ne)fotografovaní

Fotografovanie ma baví. Krajina, mestá a dediny doma i v zahraničí, momenty, pohľady, zátišia, ľudia... Nie som v tom moc dobrý, ale baví ma to. Ale už pár mesiacov nejako podvedome fotím menej. Prečo? Čo sa deje?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Zvykol som si nosiť fotoaparát všade se sebou. Aj keď som išiel čo len na obed do susednej ulice alebo na služobku do Bratislavy, foťák stále pripravený, stále po ruke, veď čo keď sa naskytne nejaká neopakujúca scéna, nejaký skvelý okamih či pohľad? Bola by predsa škoda, keby mi to ušlo... Nie, necvakám veľa, počítadlo mi ukazuje tak 5000 cvakov za rok, ale skrátka som mal potrebu na všetko sa pozerať z pohľadu „toto nemôžem minúť, musím to nejako zachytiť“.

Minulý rok som bol na slávnostnom odovzdávani maturitných vysvedčení. Dojemné sviatočné chvíle v živote maturantov i rodičov. Nemal som so sebou foťák, predsa len to nie je „môj žáner“ a predpokladal som, že budú nejaké oficiálne fotografie, ale mal som pochopenie pre tie stovky rodičov, ktorí si sediac v hľadisku fotili či nakrúcali tieto okamihy na mobily. Až som si všimol, že predo mnou sedia dvaja rodičia a obaja si natáčajú na mobil, ako ich dieťa preberá vysvedčenie. Obaja! A uvedomil som si, že oni vlastne nevideli svoje dieťa, ako si preberá vysvedčenie, ale videli mobil, na displeji ktorého bolo ich dieťa, ako si preberá vysvedčenie. Taže oni tú chvíľu síce majú zaznamenanú, ale ju nevideli, aj keď boli prítomní. A už ju ani nikdy neuvidia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nadšená kamarátka mi opisovala, ako bola na Tour de France a videla Petra Sagana prejsť v stúpaní len meter od nej! „Chápeš? Sagan kúsok odo mňa, aha, pozri ...“ a už mi na mobile ukazovala video, na ktorom najprv zmätok, potom sa sa na dve sekundy mihol šliapajúci Sagan a potom zase zmätok. „Takže ty si vlastne nevidela Sagana, ale mobil, na ktorom bol Sagan, nie“? Až mi bolo ľúto, keď som v jej očiach zbadal ten smutný záblesk, to uvedomenie si, že hej, Sagana vlastne nevidela, aj keď bol meter od nej...

Tieto dva momenty mi akosi zmenili pohľad na moje fotografovanie. Áno, stále mám ešte foťák väčšinou pri sebe, niekde v batohu či v taške, ale oveľa menej ho vyťahujem. Ked chodím známym či neznámym mestom, tak sa viac pozerám na mesto a jeho zákutia a menej fotím. Keď sa túlam krajinou, tak sa na ňu viac pozerám a obdivujem ju a menej ju fotím. Keď sedím s priateľmi, tak sa viac s nimi rozprávam, počúvam ich, a oveľa menej sa už snažím hľadať optimálny uhol a svetlo na neformálny portrét... Iste tým trpí moja technika a zručnosť a iste sa mi darí zachytiť menej zaujímavých či pekných vecí, ale prisámvačku mi toho utkvie nejako viac v pamäti.

SkryťVypnúť reklamu

Dobré svetlo, priatelia!
 

Ján Roháč

Ján Roháč

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  22x

Prostý občan Slovenska, ktorého zaujíma bicyklovanie, turizmus, ochrana prírody a pamiatok a všetko okolo toho. Zoznam autorových rubrík:  FotoblogySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
SkryťZatvoriť reklamu