Zmeny v doprave sú nevyhnutné a myslite si o tom, čo chcete.

Toto je zdanlivo zbytočný článok, ale napísal som ho, pretože existuje časť spoločnosti, pre ktorú zbytočný nie je. Toto je článok o zmenách v pozemnej doprave, ktoré nás na Slovensku čakajú kvôli klimatickej zmene.

Zmeny v doprave sú nevyhnutné a myslite si o tom, čo chcete.
OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Doprava môže za 23 % emisí skleníkových plynov vo svete, na Slovensku je to vyše 18 % emisí, z toho cestná doprava tvorí na Slovensku 93%. Nie je to najviac emisí, najviac ich tvorí priemysel (takmer 40%), nasledovaný dopravou, energetikou a poľnohospodárstvom. Doprava je však pri znižovaní emisí dôležitá, pretože je to nízko visiace ovocie, na rozdiel od energetiky či poľnohospdárstva v nej popri nevyhnutných spoločenských zmenách oveľa viac závisí od správania sa jednotlivca, teda zmenou správania jednotlivca môžeme dosiahnuť významné, i keď zďaleka nie rozhodujúce, zníženie emisí skleníkových plynov.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Problém zmeny správania v prospech klimaticky priaznivých módov dopravy nespočíva v tom, že by sme – ako napríklad v prípade priemyselnej výroby či stavebníctva - nevedeli ako alebo že by sme na to nemali dosť peňazí. Na rozdiel od iných sektorov sú riešenia v doprave značne zreteľné a značne reálne už v najbližších rokoch. Hlavný problém tu však spočíva v neschopnosti nás ako jednotlivcov aj ako spoločnosti zmeniť svoje dopravné správanie. Príčinou tejto neschopnosti je najmä neochota a nedostatok predstavivosti. Nevieme si predstaviť, že našu mobilitu vieme zabezpečiť aj inak, ako emisne náročnými spôsobmi. Nevieme si predstaviť, že skôr či neskôr prídeme o pohodlie, ktoré nám naše autá poskytujú. Nevieme si predstaviť takú zásadnú zmenu paradigmy. A tá zmena pritom je nielen možná, ale je dnes už nevyhnutná a stojí pred dverami. Iba si to nevieme predstaviť.

Skryť Vypnúť reklamu

V čom tá zmena spočíva?

Je zdanlivo zbytočné pokračovať, pretože v tomto okamihu si už väčšina z vás znechutene povie, že zase ďalší alarmistický článok nejakého slniečkára. OK, nepokračujte, čítajte niečo iné. Vás nezáujem aj tak na veci nič nezmení, zmeny v našej mobilite sú predo dvermi bez ohľadu na to, čo si o tom myslíte.
Aké zmeny? O čom to teda rozprávam?

Prechod na elektrické autá je už neodvrátiteľnou a blízkou budúcnosťou. Nie preto, že by sme to chceli, ale preto, lebo sa tak rozhodli (lebo k tomu boli donútené) automobilky. Vyzerá to tak, že už o takých 10 rokov sa v podstate nebudú vyrávať spaľovacie autá a ak budú, tak len pre špecifické účely. Môžete obdivovať šesťvalce a osemvalce, faktom však je, že končia aj tie smiešne trojvalce, ktorými opovrhujete. Tento prechod nebude zo dňa na deň, sú sektory dopravy, kde táto zmena nie je skokovo možná, napríklad záchranné a niektoré ďalšie verejné služby, ťažká doprava a stroje v stavebníctve, ťažbe a pod. Ale väčšina potrieb, ktoré zabezpečujeme autom, veľmi rýchlo prejde na elektrický pohon, napríklad individuálna automobilová doprava, značná časť logistiky a určite jej prvá a posledná míľa a značná časť hromadnej dopravy. Samozrejme, je tu ešte veľa otvorených otázok – emisie pri výrobe elektrickej energie, distribúcia tejto energie až do batérií áut, kapacita batérií a ich recyklácia... Ale to sú iba technologické výzvy a niet dôvodu si myslieť, že do tých desiatich rokov nebudú uspokojivo riešené. Pričom pravdupovediac, toto je tá najmenej bolestivá zmena.
A áno, bude to nespravodlivé, nepochybne kdesi ďaleko, inde, obetujeme územia a ľudí pre ťažbu potrebných surovín, ale skrátka inak to nebudeme vedieť zabezpečiť (som si vedomý, čo píšem a trápi ma to, ale skrátka inak to nepôjde).

Skryť Vypnúť reklamu

Regulácia individuálneho automobilizmu je niečo, čo si nevieme predstaviť. Žijeme v predstave, že jazdenie autom všade a kedykoľvek patrí medzi základné ľudské práva. Lenže nie, nepatrí a bude to jedna z najrýchlejších zmien. Už dnes mestá v západnej Európe regulujú individuálnu automobilovú dopravu v mestách a táto regulácia sa bude rýchlo šíriť aj mimo miest a po celom svete všade tam, kde IAD prekročí únosnú mieru a s tým, ako sa budú rozvíjať podmienky pre iné módy dopravy - a ony sa rozvíjať budú. Popritom sa bude zvyšovať cena paliva a jazdenie autom bude zaťažené nejakou formou uhlíkovej dane. Takže ak ste dnes zvyknutí zájsť autom do tesca pre bežný nákup, skočiť autom na kávu alebo ním pozrieť rodičov, tak zabudnite. Do desiatich rokov, avšak zrejme už skôr, sa vám to neoplatí. A pre mnohých z nás sa už ani neoplatí vlastniť auto, výhodnejšie bude si ho požičať, iba keď ho budem potrebovať. To súvisí s odstavcom nižšie o tom, že sa budeme prepravovať inak ako autom.
A áno, bude to nespravodlivé či už v rámci našej krajiny alebo v rámci sveta, ale nedá sa tomu vyhnúť. Bohatší sa budú zbytočnejšie voziť autom trošku viac a dlhšie.

Skryť Vypnúť reklamu

Nárast iných foriem dopravy vyvoláva záchvaty smiechu a ťukanie si na čelo mnohých z vás, zrejme väčšiny.  A tí, ktorí ste to dočítali až sem, už teraz naozaj kliknete na niečo iné. Ale opäť je to vec, ktorej sa nevyhneme a takto o desať rokov sa väčšina z nás budeme prepravovať najmä busmi a vlakmi, na bicykli a pešo. Auto si mnohí budete iba požičiavať a to iba vtedy, keď ho budete naozaj potrebovať. Samozrejme, súvisí s tým prudký rozvoj hromadnej a zdieľanej dopravy a infraštruktúry pre nemotorovú dopravu, ale to je iba otázka času. Bude si to vyžadovať veľa peňazí, ale verejné rozpočty sa začnú (a začínajú) preklápať v prospech inej ako individuálnej automobilovej dopravy, je to len politické a nijaké iné rozhodnutie.
A áno, bude to nespravodlivé. Vyspelý svet má už svoje diaľnice a kvalitné cesty pre autá vybudované, ten menej vyspelý vrátane Slovenska sa už k tomu nedostane.

Zníženie mobilitných potrieb s tým súvisí, je ďalšou oblasťou, ktorá stojí predo dvermi. Nebudeme dochádzať do práce tak často a tak ďaleko, budeme nakupovať či chodiť do školy bližšie k domu, na úrady budeme chodiť iba zriedka, budeme menej jazdiť na lyžovačky či na víkendy do Štiavnice. Bude to jednak dôsledkom zdraženia dopravy, ale bude to aj dôsledkom zmien v plánovaní a v riadení sídiel a logistiky. Namiesto toho, aby si sto ľudí išlo autom kúpiť rožky, jedno auto dovezie rožky sto ľuďom. Namiesto toho, aby som išiel autom odovzdať lajstro na úrad, pošlem ho cez internet. Namiesto toho, aby som autom dochádzal do susedného okresu do fabriky, budú v nej automaty a roboty. Namiesto toho, aby som autom dochádzal na druhú stranu mesta do kancelárie, budem mať kanceláriu doma alebo niekde nablízku. Mamataxi do školy sa neoplatí. A tak ďalej, a tak ďalej ...
A áno, bude to nespravodlivé. Veľa ľudí príde o prácu a budú sa musieť naučiť niečo iné. Sorry.


... a  kombinácia toho všetkého. V konečnom dôsledku sa všetky vyššie opísané veci navzájom prepoja a – iste mi dnes neveríte – my sa ako tie žaby v hrnci pomaličky uvaríme do nových vzorcov dopravného správania a ani nám to nepríde zvláštne a našim deťom už vôbec nie. Tie zmeny sú dnes nepredstaviteľné, ale kto si pred dvadsiatimi rokmi vedel predstaviť, že budeme vo vrecku nosiť počítače tisíckrát výkonnejšie ako bola tá triosemšestka na stole? A kto si pred tridsiatimi rokmi vedel predstaviť internet? Kto si vedel pred štyridsiatimi rokmi predstaviť, že do Rakúska si skočíme popoludní na pivo? A kto si pred sto rokmi vedel predstaviť, že budeme lietať na Mesiac a súkromné auto bude také bežné, ako voz či koč?

Kdeže, všetky tieto zmeny nie sú iba vlhkým snom nejakého Jana, čo jazdí na bicykli. To sú veci, ktoré nás čakajú do desiatich rokov a iba si ich nevieme predstaviť. Nevieme si ich predstaviť my ako jednotlivci, nevedia si ich predstaviť naši politici. Nevieme si predstaviť technologické zmeny, nevieme si predstaviť spoločenské a politické zmeny. A nič na tom nezmení, že ak si to dočítal/a až sem, tak si ťukáš na čelo. Ťukaj, ťukaj, aj tak je ti to prd platné.

Tie zmeny si však vedia predstaviť naše deti, spýtaj sa ich. Od nich sme si požičali náš svet a musíme myslieť na to, v akom stave im ho vrátime.

P.S. A áno, bude to nespravodlivé. Je pre nás nepredstaviteľné, že sa nám tak ukrivdí, že to bude také nespravodlivé voči nám, že nám zoberú naše autá, prinútia nás zmeniť prácu a prestať míňať peniaze na lósy a cigarety.
Mimochodom, more takejto nespravodlivosti tu, na Slovensku, máme aj dnes, ale keď sa človeka netýka, tak pred ňou zatvára oči. Spýtajte sa rodičov ťažko a dlhodobo chorých detí, spýtajte sa ľudí, ktorým mafiánski politici vzali peniaze na lepší život (i keď problémom je, že mnohí z tých ľudí si to vôbec nevedia uvedomiť), spýtajte sa Rómov, ktorí si nevedia nájsť prácu, lebo žijú a vyzerajú inak, ako my. Dávaš si denne tri-štyri kávy? Jazdíš denne do práce pohodlne autom? Máš teplúčko v zime a chládoček v lete? Kupuješ si každé dva roky nový mobil? Lietaš na Maledivy, do Thajska či iných rezortov na dovolenku? Zmena auta hneď po skončení lízingu? Nové tričko či rifle každý mesiac? Banány každý deň?  
Chacha, tak prečo si myslíš, že práve tebe by sa mala nespravodlivosť vyhnúť, keď ty sa jej dopúšťaš na iných?

P.P.S. Slovensko je malé a z hľadiska emisií bezvýznamné. Možno sa preto pýtate, prečo by sme práve my v jednej z najmenších krajín na svete, mali robiť takéto zmeny? Náš vplyv na emisie je predsa zanedbateľný a z hľadiska celej planéty sa vplyv cestnej dopravy na Slovensku blíži k nule. Tak načo sa snažiť a načo sa meniť?
Je to naivná otázka a má dve odpovede. Jednu, apelujúcu na zodpovednosť a na stav prostredia, v ktorom bezprostredne žijeme, dýchame, pijeme a jeme, ani nepíšem, väčšina Slovákov by ju aj tak nepochopila. Druhá je však rovnako platná: tie zmeny nás čakajú, pretože sa nás nebude nikto pýtať. Naozaj si snáď myslíte, že ak sa EÚ (a teda konieckoncom aj Slovensko, ktoré jej súčasťou jej rozhodovacích  mechanizmov) rozhodne k takýmto zmenám, tak že nás, úbohých Slovákov z toho vynechajú? A naozaj si myslíte, že ak sa už aj USA a Čína ako fakticky hlavní producenti emisí zaväzujú k ich znižovaniu, tak je reálne, že by EÚ stála bokom? To si naozaj myslíte? A naozaj si myslíte, že sú to len rečičky a tvárou v tvár absolútnemu a okamžitému ohrozeniu života a ekonomiky budú USA, Čína, India, EÚ a ďalší pokračovať v doterajšom spôsobe spoločnosti?
Tak si to kľudne myslite aj naďalej. Ako vraví klasik, můžete o tom vést spory, můžete s tím nesouhlasit, ale to je asi tak všechno, co se s tím dá dělat.
Milí Slováci, vitajte v 21. storočí.

Ján Roháč

Ján Roháč

Bloger 
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  6x

Prostý občan Slovenska, ktorého zaujíma bicyklovanie, turizmus, ochrana prírody a pamiatok a všetko okolo toho. Zoznam autorových rubrík:  FotoblogySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

3 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Skryť Zatvoriť reklamu