Našinec si spolu s britskými potravinami predstaví BSE, chorobu šialených kráv, ktorá Európou prehrmela pred niekoľkými rokmi. Reálne však na vás číha oveľa viac nebezpečenstiev.
Potravinová džungľa
Žijem v škótskom Edinburghu, preto vychádzam z empirických zážitkov jeho národnostného zloženia. Teda Škóti, ale platí to i o Britoch všeobecne, sú národom požívačným. Akúkoľvek atrakciu či službu im ponúknete, treba ich popri tom pohostiť. Naozajstným relaxom je pre nich vysedávanie v reštauráciách, kaviarňach, baroch. Usporadúvanie slávnostných večerí, osláv, konferencií sa nikdy nezaobíde bez bohapustého jedenia a pitia. Ale hoci Ostrovania zbožňujú míňať denne množstvo peňazí za stravu a tekutiny, nad kvalitou si veru ťažkú hlavu nerobia. Hlavne, že dostanú niekoľko chodov, pekne naaranžovaných, najlepšie s francúzsky znejúcim názvom. Možno majú aj tak trochu šťastie, pretože stačí krátky čas v čašníckej uniforme a za lietajúcimi dverami do kuchyne uvidíte pravú tvár „hospitality a catering departmentu“.
Máte radi romantickú večeru pri sviečkach v päťhviezdičkovej talianskej reštaurácii? Čo ak vám poviem, že kuchári z vracajúcich sa tanierov pozhŕňajú zvyšujúcu sa zeleninu a pekne naaranžovanú ju naservírujú ďalšiemu zákazníkovi? A to ešte nedojedené taniere prejdú rukami vyhladnutých čašníkov, ktorí sa často krát ponúknu, kým tanier vrátia do kuchyne.Máte radi hot-dogy? Jedli či predávali by ste ich aj potom, čo viete že ich obhrýzali potkany a predavačka len poodkrajovala stopy po zuboch? Zeleninu, kvôli vysokému obsahu pesticídov najmä v kožke, treba vraj okrajovať 3 mm. Skúsila som malý test.
Krásnu, zdravú červenú paradajku som umiestnila na slnečný parapet kuchynského okna. Už som sa z jej do očí sršiaceho zdravia tak neradovala, keď zo svojej krásy nič nestratila ani po troch týždňoch strávených na jarnom slniečku. Prehrešok smradľavého kuchára, ktorý sa rovnakým nožom, ktorým krája mäso, škrabe v trenírkach, potom vyzerá len ako cikanie na verejnom priestranstve.
Zelenina? Béé! Ovocie? Fúj!
Kvôli nepopularite u detí vyšľachtili a predávajú v obchodoch hrozno bez jadierok. Je zbytočné vymenúvať pre zdravie doležité látky, ktoré obsahujú, keď tie isté deti v programe slávneho kuchára Jamieho Oliviera v škole nerozoznali mrkvu od hrachu, o karfiole si mysleli, že je to akési exotické čudo, a najobľúbenejším jedlom sú stále hranolky. Hranolky s octom.
Pravdupovediac, ani sa veľmi nečudujem, pretože na veľa reštauračných menu, s ktorými som sa stretla, sa detská porcia od dospeláckej líši len neprítomnosťou zeleniny. A ani starší Briti láskou k nej príliš neoplývajú. Zeleninou sú pre nich predsa …hranolky.
Napriek všetkému oficiálne platia v Škótsku prísne zdravotné a bezpečnostné normy. Jedlo sa zásadne udržiava horúce alebo studené, len určitý čas, potom ho nemilosrdne vyhadzujú. Tony chleba, syrov, mäsa, zeleniny, sladkostí, ovocia, vody, alkoholu… Len máloktorí manažér dovolí svojmu personálu vziať si nedotknuté zvyšky. Radšej ich vyhodí. Aby neboli problémy. Pretože i tu majú niečo ako ŠOJ-ku u nás. Štátna obchodná inšpekcia, ktorá navštevuje a kontroluje jednotlivé prevádzky. Ale kým u nás vás jej agenti prekvapia nečakane, inkognito, prezlečení za obyčajných zákazníkov najprv preveria kvalitu vašich služieb, potom naparia mastnú pokutu, tu musia týždeň vopred poslať upozornenie, že prídu na kontrolu. Za ten čas sa teda naozaj maká, všetko sa vydrhne a po kontrole je všetko opať po starom.
Proti gustu…
Mnoho Škótov podporuje africké deti. Platia im na diaľku prostredníctvom malého mesačného finančného príspevku vzdelávanie, stravu, čistú vodu. Minulého roku v lete tu bol Bob Geldof. Rozprával, koľko detí zomrie v Afrike od hladu a na bežne liečiteľné choroby. Len o pár stovák metrov od neho v centre mesta som vyhadzovala morčacie stehná veľké ako moja hlava, kilá jahôd, vedrá lososa. „Nedá sa previezť im to tam,“ povedal mi ktosi. No dá sa objednávať menej, viac plánovať, vážiť si jedlo. Jeho podstatu. Veriaci ľudia považujú vyhodenie jedla za hriech. V mojej minidomácnosti tiež radšej niekedy trošku zariskujem, ako niečo organické vyhodiť. Na záver si pomožem americkým dokumentom Supersize me!, kde mladík robil experiment.
Mesiac sa živil len jedlom a tekutinami kúpenými v amerických Mac Donaldoch. Sledovali ho niekoľkí doktori a zhodne tvrdili, že jeho organizmus táto diéta vážne ohrozuje. Film vyhral niekoľko cien, vyvolal rozruch, pobúrenie odborníkov i verejnosti, všetci s ním súhlasili. Ľudia však neprestali vo fast foodoch uprednostňovať porcie bez zeleniny. Predajcovia sa teda bránia, že predsa podľa základných pravidiel obchodu, nebudú predávať zdravšie produkty, keď o ne nie je záujem.
