Kasotrhanie
Sediac na vyhasnutých vulkánoch a skalnatých útesoch, Edinburghské prírodné zaujímavosti nachádzajúce sa priamo v centre len ťažko porazí iné európske mesto. Práve v jeho záhradách Robert Louis Stevenson prežíval chlapčenské dobrodružstvá, z ktorých neskôr čerpal pri písaní legendárneho Ostrova pokladov. V jeho uliciach žili Doktor Jackyll i Mister Hyde, nezabudnuteľný Spud z Trainspottingu zvykol tlačiť kočiarik okolo autobusovej stanice. A práve na tunajšom vedeckom Rosslyn inštitúte, zhodou okolností v rovnakej dedine ako je svetoznáma knihou a filmom Da Vinchi Code preslávená kaplnka v Rosslyne, vyklonovali ovečku Dolly.
Festival Fringe zarobí ročne do škótskej kasy 75 miliónov libier. Tohto roku oslavuje už svoje šestdesiate narodeniny a teší sa z roka na rok lepšiemu zdraviu. Čo vy na to, starosta Východnej?
Jeho popularita rastie i vďaka tomu, že vystupovať tu so svojim programom môže doslova každý. Bez akéhokoľvek preverovania alebo výberu. Lebo len tak sa vraj podľa organizátorov dá hrdo prezentovať program zobrazujúci kvalitu súčasného písania a najhorúcejšie talenty celej zemegule. Organizátori vystupujúcim pomôžu nájsť vhodné miesto, tohto roku je hitom pódium s hľadiskom umiestneným v bruchu obrovskej ležiacej kravy, a zabezpečia masovú, premyslenú a v praxi overenú multimediánu kampaň. Programy sú veľmi často vypredané vopred. A vybrať si musí určite každý. Veď naraz prebieha umelecký, jazzovo-bluesový, hudobný, divadelný, vojenský, medzinárodný, politický, ázijský, filmový, knižný, detský a iné minifesty. Všetky si do svojich programov pozvali zaujímavých ľudí, aby si návštevníci poklebetili s J. K. Rowling o čom chce písať po Harry Potterovi, kúpili kávu vychytenému Irvingovi Welshowi, ktorý kvôli vstávaniu o šiestej ráno zavesil bohémsky život na klinec, alebo sa zoznámiť hoci s mužom, ktorý si na živobytie zarába stojkou. Celý deň má hlavu vo vedre, vedro na zemi v strede rušnej ulice… Zvážte či je to lepšie ako nacvičiť si číslo s juhoamerickými záhradnými nejedovatými hadmi preliezajúcimi z nosa do úst a naopak…
Nevyspytateľné mesto protikladov
Bývalú silu a sviežosť vrátil kráľovskému mestu návrat škótskeho parlamentu v roku 1999 z Londýna. Po takmer tristo rokoch sa z neho opäť stáva akési intelektuálne centrum, akým bolo v čase Osvietencov.
Mesto, kde je obloha modrobiela ako hrdá škótska vlajka alebo nebíčko nad hlavami Simpsonovcov. Kde máte pocit, že kráčate s hlavou v oblakoch, tak nízko sa tá strecha nebeská byť zdá. A mraky bežia doslova jak splašené kone, pretože od Severného mora, ktoré si ročne vezme životy mnohých rybárov, stále fúka. Kde obzor je oblý a v lete sa stmieva až pred polnocou. Kde na jednom konci sa môžete ovlažiť v slanej vode morskej a po niekoľkominútovej jazde autom sa na jar guľovať na zasneženom kopci.
Mesto pritikladov. Krásne i hrozné zároveň. Ani v prvý deň festivalu nezabudlo ukázať aj svoju temnú tvár. Kým ľudia sa veselili a tancovali v uliciach, aby tak privítali šestdesiatrocného jubilanta, mŕtvu sopku neďaleko začali znenazdajky olizovať ohnivé plamene. Z troch nezávislých ohnísk sa červené jazyky vďaka vetru rýchlo rozšírili a zhorelo 3000 metrov štvorcových z kráľovského verejného parku, kde venčím psa. Vraj oheň videli až na druhom konci zálivu. Festivalová reality show v réžii Matky Prírody. Kto konečne začne písať lepšie scenáre?
