Rozprávanie začnem prechádzkou po Českých Budějoviciach, legendárne mesto, kde sa narodil Budvar, výborné pivo, ktoré ľahúčko vstúpi do hlavy. Najlepšie chutí pri zdroji, ale keď človek unavený vystúpi z nočného vlaku, neodolá, lebo hneď naproti stanici čapujú kúzelnú desiatku, ktorá ako naši českí bratia vravia má "říz". Osvieženie pomôže telu, nálada je veselšia a kúsok od stanice už stojím pred bránou slávnych kasární, kde slúžil vojak Švejk.
Čoby kameňom dohodil sme na krásnom štvorcovom námestí s dominantou Černou věží. Kto neodolá, môže vystúpiť po schodoch a kochať sa panorámou mesta. Mňa zaujíma kameň, ktorý stojí blízko fontány, legenda vraví, že kto sa naň postaví, určite sa do Budějic vráti. Nesmiem zabudnúť postaviť sa. Na rohu námestia stoja legendárne Masné krámy. Je to reštaurácia, ktorá stojí snáď pri všetkých dôležitých udalostiach mesta České Budějovice. Budvar je tam jeden z najlepších. Z rohu námestia sa lepšie pozorujú domy. Neujde nám to, že všetky domy na námestí majú priečelia v rovnakej výške, rovnostárstvo nie je výmyslom dnešnej doby.
A už kráčam k najstaršej železničnej budove na území kontinentálnej Európy, maličký nenápadný domček, ktorý nadšenci rekonštruovali a nepodarilo sa ho pri budovateľskom nadšení socializmu zbúrať, ak sa vhodne postavíte, vidíte líniu konskej železnice do Linca z roku 1830.
Kráčam v línii železnice, v ušiach počujem klopanie konských podkov a pískanie historických rušňov. Tu sa začala písať priemyselná revolúcia a vyzera to pritom úplne nenápadne. Ako to už chodí, pri stanici je rušno, aj najstaršie remeslo tu malo svoje miesto, hneď pri brehu riečny stoja domčeky pod růžovou lucernou, ulička predajnej lásky nás už vedie druhou stranou z mesta von.
Smer Hluboká. Zámok Pyšnej princeznej. Kto by ho nepoznal. Moji dobrí rádcové našli nenašli....moje ranné detstvo sa odohráva pre očami pri prehliadke tohto krásneho zámku.
Ešte stále je čo vidieť, Český Krumlov, perla južných Čiech. Neuveriteľne citlivo rekonštruované, oproti mojej návšteve z roku 1984 je dnes naozaj výstavným kusom stredovekých miest. Nedá sa ani slovami opísať to, čo v meste vidíte a cítite. Prejdeme cez hadiacu sa Vltavu a sme v najväčšom zámku Českej republiky v zámku Krumlov a kúsok od neho je aj šikmá veža, takže vážení, nielen Pisa, ale aj Krumlov! Prehliadka zámku je náročná, toľko krásy pokope len tak niekde človek nevidí, dokonca aj vysávač na ručný pohon, ale nečudo, sme v kraji zrodu priemyselnej revolúcie.Toto mestečko má však aj iný div, je to divadlo s otáčavým hľadiskom, kde sa nemenia kulisy, ale herci hrajú vždy na inom mieste a pohybuje sa hľadisko, niekedy sa z toho točí hlava, ale zážitok je to úchvatný, hlavne keď sa v polovici predstavenia spustí dážď, ako sa to stalo nám. Aspoň sme si overili svoju kondíciu, beh k autobusu sme zvládli na jednotku.
Oddýchnuť si ideme na Kleť, dominantný vrch na ktorom si česká akadémia vied postavila svoje observatórium. A pravidelne podáva hlásenia medzinárodnej asociácii o nových objavoch hviezd a planét. Z vrchu je krásny výhľad po čarokrásnom kraji a za ideálneho počasia vidieť vrcholky Álp.
Bleskový presun po kraji ukončíme v meste Bechyně, končí tu jedna z dvoch železníc, ktorú postavil v Rakúsko-Uhorsku svetoznámy priekopník elektrického pohonu Křižík. Elektrická železnica je napájaná z elektrárničiek postavených na riečke pri trati (druhou takouto železnicou bola lesná železnička v Ľubochnianskej doline, tá už nemala toľko šťastia ako táto bechyňská). Žiaľ, priemyselná revolúcia v Čechách a na Slovensku doznela a tak pán Křižík ponúkol svoje služby Švajčiarsku, kde ho dodnes velebia. Nikto nie je doma prorokom.
Svoje unavené telá zložíme v kampingu Křivonoska. Mám s ním pár nevybavených účtov, ale rozprestiera sa na brehu krásneho rybníka. Čo dedina, to aspoň jeden rybník. Ak prechádzate cestičkami, tu a tam na nejaký naďabíte. Tvoria úžasný kolorit tohto prekrásneho kraja. Len si nájsť kúsok času a každý si tu nájde svoje miesto, kde vie načerpať sily a dobiť svoje vybité batérie.
Neopísal som všetky zákutia tohto malebného kúta Čiech, ale mám jednoducho tento kraj rád.
P.S a odkaz pre košičanov, máme tam svojho dvojníka...dedinku Košice
