Som človek, čo sa na svet pozerá svojimi očami. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Cestovanie, Nezaradené
Zobudil som sa do prvého rána v centre. Nie je to pravý hotel, je to apartmánový dom, kúsok od mora a hlavne kúsok od Volcano national park. Je tu velikánska tropická záhrada s kokosovými palmami, aj s upozornením, že kokosové orechy padajú. Pokoj a pohoda. To potrebujem. To bude balzam.
Človek preletí dátumovú čiaru a získa jeden deň. Zo Soulu som odletel 19.1. večer a do Honolulu som doletel 19.1. ráno. Wili Fog kvôli tomu vyhral stávku, keďže cestoval smerom na východ. Vystúpil som z lietadla, hladko prešiel cez imigration, až som bol sám prekvapený zo svojej angličtiny, dokonca mi pán na colnej kontrole zložito vysvetľoval kam mám ísť na prípojný let. A čuduj sa svete, pochopil som.
Preleteli sme šíre ruské pláne a cez Mongolsko a Čínu vyhýbajúc sa dôsledne Severnej Kórei sme šťastne pristáli. Už som osprchovaný, sedím si za počítačom v salóniku a pomaličky sa začnú vynárať spomienky na zážitok z letu.
Sedím v salóniku o pár minút prejdem kontrolu a nalodím sa do môjho 777 od pepsi airlines (tak v boeingu familiárne volajú tieto aerolínie). Začínam cestu, s nikým som sa nestavil, ale napriek tomu mám pocity ako Willi Fog. O pár dní sa opäť vrátim na miesto, z ktorého budem teraz štartovať. Letím na východ, ešte nikdy som takto neletel. Prvou triedou okolo sveta. Mám výborné miesto, hneď pri okne. Teším sa na Soul, miesto olympiády 88 a zároveň hlavné mesto krajiny, ktorá ohromuje svojim rastom. Škoda, že len krátky dotyk. Niečím tajomným ma fascinuje. Letí tam so mnou veľa miestnych, ich kultúra, ich zvyky, ich neuveriteľný vývoj a dnešný rast, veď aj môj mobil sa tam narodil.
Prípravy prebehli. Plánovanie a zásobovanie a hotely a autá a lety. Údel cestovateľov. Aký som to ja cestovateľ. Som obyčajný človek, ktorý sníva. Má ciele a za tými ide. Niekedy veselšie, niekedy sa do duše tlačí smútok.
Keď prechádzam týmto krajom, nevdojak sa mi vždy pretisne do popredia myšlienka na začiatok priemyselnej revolúcie na starom kontinente. Kraj popretkávaný rannou históriou železnice, kraj v ktorom sa rodí najkrajšia rieka čiech Vltava, kraj rybníkov, krásnych pahorkov a príjemných poľných ciest. Určite tu čerpal Zdeněk Troška inšpiráciu na svoje rozprávky o Princezně ze mlejna a aj Svěrák a Smoljak na legendárnu "Vesničku....".
Mám toto mesto veľmi rád, nie som sám, je nás stále viac a viac. Je to mesto, ktoré svojimí zákutiami, svojou polohou, svojou architektúrou očaruje stále viac a viac ľudí. Aj ona ich má rada, ukazuje sa im, predvádza sa, a nikdy sa nepreje. Nesmierne rád sa po nej túlam a neustále objavujem nové zákutia, ktoré dýchajú históriou, tajomnosťou, či jednoduchou alebo výstrednou krásou.
