Dnes bol krásny deň, ľudia ako mravce prúdili ulicami. Dychtivo si užívali prvú letnú sobotu v Kolíne nad Rýnom. Sem ma zavialo v tomto čase, ďaleko od všednosti nášho maličkého Slovenska. Majestátny Rýn, krásný kolínsky Dóm aj to bol obraz dnešného dňa. A do toho to obrovské mravenicko ľudí, každé voľné miesto, každý kúštik, kam sa dostala ľudská noha, bol obsadený. Každý vdychoval vzduch blížiaceho sa leta.
Sadol som si na lavičku a ponoril som sa do víru myšlienok, ktoré sa hmýrili v mojej hlave. Pomaličky som ich učesal, aspoň na dnes vydržia pekne pokope a usporiadané. Ešte telefonát domov. A už je tu čas, na napísanie môjho nového blogu.
Dnes snáď trošku o mne. Som obyčajný človek akých sú tisíce, ničím výnimočný, ničím nevytŕčajúci z radu, tak nás to učili, tak som vyrastal a tak žijem. Aspoň si to o sebe myslím. Som radový IT vývojár, ktorý sa vývojom IT živí už dobrých 25 rokov. Ako sme sa nedávno zasmiali s mojou pani doktorkou, ona má mučiace nástroje na mňa a ja vyvíjam mučiace nástroje na ňu. Ľudia si vo všeobecnosti o nás myslia, že žijeme vo vlastnom svete, nikdy som im tento názor nebral. Je to dosť problém v našich zemepisných šírkach polemizovať, alebo jednoducho prejaviť svoj vlastný názor. Prečo je to tak? Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá a rozhodne si na ňu netrúfam odpovedať.
Vývoj takého systému je celkom príjemná vec, stretáte pri ňom množstvo ľudí a život vás naučí, alebo aj nenaučí, ako od nich získať informácie, potrebné pre vývoj. Musíte pretaviť predstavy ľudí, možnosti techniky a rozpočet do zmysluplného celku. Ak sa naučíte túto mágiu, vyhrali ste a môžte sa tešiť na prácu, ktorá vás povznáša. Ak sa tejto mágií nenaučíte, darmo budete mať aj tri vysoké školy, v práci sa budete iba trápiť.
Dosť už práce. Prejdime ku krajšej stránke môjho bytia, sú to knižky. Jeden velikán, či dnešným jazykom povedané klasik povedal "za všetko, čo je vo mne dobré, vďačím knihe" dovolil som si bez podpísania licenčnej zmluvy použiť tento výrok, lebo najlepšie charakterizuje to, čo ma najviac v mojom živote formovalo. Abstrakcia myšlienok v knižkách, to je neuveriteľné dobrodružstvo, ktorého sa neviem za celý život nabažiť. Milujem knihy. Od cestopisov, ktoré formovali moje životné sny a predstavy, cez romány klasiky romantizmu, pri ktorých som plakal ako dnešný divák telenoviel, cez mayovky, v ktorých som bol vždy OldShaterhand, či Kara ben Nemsi, či ešte ako sa volal Karl May v svojich románoch. Nesmierne ma oslovil Marquez, očarený som z Pasternakovho Doktora Živaga, ktorý životom blúdil a nikdy v ňom nenašiel svoje miesto. Bláznil som sa s Matkinom a aj Inzinom, ktorý žiaľ prekročil možnosti Slovenska. A nezabudnem ani na pokec, ktorý v svojich začiatkoch poskytoval aj úžasnú výmenu myšlienok na prvý pohľad neznámych ľudí.
Prepracoval som sa na koniec pojednania o mne. Teraz by mali nasledovať ďakovačky všetkým ľuďom, čo stáli pri mne v časoch dobrých aj zlých, skrátim to na jedno veľké "ďakujem".
