Knieža Soběslav I. totiž presadzoval za české knieža svôjho syna, ktorý sa tiež volal Vladislav. Česká šľachta však predadzovala iného Vladislava, synovca Soběslava I., pretože si myslela, že bude slabým panovníkom. Opak sa však stal pravdou.
Vladislav II. počas svojej vlády tvrdo zasahoval proti pokusom svojich príbuzných získať kniežací stolec. Ak chcel mať Vladislav kontrolu nad celou krajinou musel mať zabezpečenú podporu od rímskonemeckého kráľa. S panovníkom Svätej ríše rímskej Konrádom III. mal Vladislav II. dobré vzťahy. Jeho prvá manželka Gertrúda bola totiž Konrádovou nevlastnou sestrou. Gertrúda bola veľmi pobožná a dala podnet k výstavbe Strahovského kláštora v Prahe.
Ak chcel český panovník získať podporu rímskonemeckého kráľa musel po jeho boku bojovať pri rôznych vojenských výpravach. Vladislav sa dostal v rámci druhej križiackej výpravy až na územie dnešnej Sýrie, či Turecka. Do Palestíny však nedorazil. Česká družina na výprave prišla o množstvo údatných bojovníkov ako aj panovníkových radcov. Českí rytieri neboli zvyknutí na úplne iné prírodné podmienky ako doma. Veľké horúčavy, piesok a choroby si preto vypýtali svoju daň. Cestou z križiackej výpravy prijal Vladislava na svojom dvore byzantský panovník.
Po smrti rímskonemeckého kráľa Konráda III., nastúpil na trón v Svätej ríši Fridrich I. Barbarossa. Práve od neho získal Vladislav II., kráľovskú korunu. Podarilo sa mu to len ako druhému českému panovníkovi. Korunovaný za kráľa bol v roku 1158 v Řezne. Prvým českým kráľom bol jeho dedo, Vratislav I. Vladislav II. sa po korunovácii začal označovať ako kráľ Vladislav I. Vladislav však získal kráľovský titul len pre seba a nie pre svojich potomkov. Definitívne sa České kniežatstvo stalo dedičným kráľovstvom až za vlády najstaršieho syna kráľa Vladislava a jeho druhej manželky Judity, Přemysla Otakara I.
Vladislav musel ako odmenu za kráľovskú korunu sľúbiť Fridrihovi vernosť a musel ho podporovať na jeho vojenských výpravach. Fridrich chcel dobyť mesto Miláno. Vladislav sa so svojou družinou zúčastnil obliehania tohto talianského mesta. Podľa legendy Vladislav prikázal svojím vojakom, aby pred hradbami mesta zhotovili z piesku figuriny detí a opekali ich na ohni. Obrancovia Milána si mysleli, že českí rytieri opekajú a pojedajú ozajstné deti. To ich veľmi vystrašilo a ich bojová morálka poklesla. Miláno nakoniec v roku 1158 kapitulovalo. České vojsko si z tejto výpravy domov odnieslo bohatú korisť.
Vladislav bol v tom čase ženatý so svojou druhom manželkou Juditou. Gertrúda totiž zomrela behom pôrodu. Po Judite nesie názov kamenný most, ktorý bol v Prahe vybudovaný počas Vladislavovej vlády. V tomto období patril k najkvalitnejším kamenným mostom v Európe. V 14. storočí sa však počas jednej z povodní zrútil a preto bol český kráľ Karol IV. nútený namiesto neho postaviť cez Vltavu nový kamenný most, ktorý dnes poznáme pod názvom Karlov most.
Kráľ Vladislav I. chcel aby po jeho smrti vládol v Čechách jeho syn Bedřich. Dokonca sa v jeho prospech vzdal vlády. S Bedřichom však nesúhlasí rímskonemecký cisár Fridrich Barbarossa a za českého panovníka dosadil Oldřicha. Rímskonemecký panovník väčšinou len potvrzoval za českého panovníka toho, koho si predtým sami zvolili českí veľmoži. V tomto prípade však Fridrich Barbarossa vstúpil do vnútorných záležitosti v Českom kniežatsve. Oldřich potom moc v krajine odovzdal Soběslavovi II, synovi kniežaťa Soběslava I.
Kráľ Vladislav I. nakoniec opustí krajinu a zvyšok života strávi aj so svojou manželkou Juditou v Durínsku. Jeho ostatky sa nachádzajú v Strahovskom kláštore v Prahe, kde je pochovaný.
