Kráľovskú hodnosť dosiahol Vratislav vďaka tomu, že bol verný panovníkovi Svätej ríše rímskej Henrichovi IV. Svätá ríša rímska bola zoskupením štátov, medzi ktoré patrilo napríklad Bavorsko, Sasko a mnohé ďalšie. Súčasťou tejto ríše bolo od začiaktu 11. storočia aj České kniežatstvo. Na niektorých zahraničných stredovekých mapách nie je České kniežatstvo zobrazené samostatne, ale iba ako súčasť ríše.
Panovník Svätej ríše rímskej Henrich IV. mal v tomto období spor s pápežom o to, kto bude dosadzovať a menovať cirkevných hodnostárov. Jednalo sa hlavne o biskupov a opátov, ktorí dostavali obrovské majetky a léna aj so sedliakmi. Rozhodovali potom aj o svetských záležitostiach. Najskôr ich menoval pápež.To sa nepáčilo rímskym kráľom. Henrich IV. sa rozhodol, že bude cirkevných hodnostárov menovať sám. Pápež ho dal preto do kliatby. Nemeckej šľachte sa kliatba uvrhnutá na kráľa hodila. Tvrdili, že s kráľom, ktorý je v kliatbe nechcú mať nič spoločné a vypovedať mu poslušnosť. Mohli si tým pádom od panovníka vydobyť viaceré ustúpky. To začalo byř pre Henricha IV. nebezpečné. Tento spor nazývame sporom o investitúru.
Vratislav II. podporoval v tomto spore rímského kráľa Henricha IV. Takisto Henrichovi IV. pomáhal v boji s jeho odporcami v rámci Svätej ríše rímskej. Niektorí kronikári a letopisci veľmi negatívním spôsobom popisovali vyčíňanie českých vojakov, ktorí podľa nich v Svätej ríši plienili a rabovali kostoly.
Českí vojaci sa ocitli behom vojenských výprav aj na území dnešného Talianska, ktoré bolo súčasťou Svätej ríše. Prvykrát vo svojom živote tak mali možnosť vidieť pamiatky a budovy z obdobia starovekého Ríma. Prechádzali cestami, ktoré boli vybudovali pred niekoľlkými storočiami starovekí Rímania. Na území Českého kniežatstva nič podobné nejestvovalo.
Podpora Henrichovi IV. sa nakoniec Vratislavovi II. vyplatila a bol ako prvý český panovník korunovaný za kráľa. Stalo sa tak v roku 1085. Vratislav bol ako kráľ označovaný už nie ako Vratislav II, ale ako Vratislav I. Kráľovský titul však získal len pre seba. Jeho mužskí potomkovia boli opäť iba kniežatmi. Kráľom sa neskôr stal až jeho vnuk Vladislav. Ten však takisto nezískal dedičný kráľovský titul, ale rovnako ako jeho dedo Vratislav obdržal kráľovskú korunu len pre seba. Českému kniežatstvu trvalo ešte nejaké obdobie až za vlády Přemysla Otakara I. získalo dedičnú kráľovskú korunu. Vďaka tomu boli potom všetci českí panovníci kráľmi.
Vratislav presunul ešte ako knieža svoje kráľovské sídlo z Pražského hradu na Vyšehrad. Na Vyšehrade dal vybudovať významné stavby, ktoré máme možnosť obdivovať aj dnes.
Súčastníkom kráľa Vratislava bol kronikár Kosmas, autor Kosmovej kroniky. Ten vo svojjom diele popisuje Vratislava väčšinou v negatívnom svetle. Mnohí historicci považujú kronikárové hodnotenie Vratislava a jeho vlády ako jednostranné a skreslené.
V poslednom období vychádzajú knihy o českom prvom kráľovi, v ktorých sa historici snažia vyzdvihnúť najmä pozitívné aspekty Vratislavovej vlády.
