Sme smutní, lebo plačeme?
Bez ohľadu na to, či chceme emócie naplno prežívať, alebo úplne potlačiť, jedno je isté - musíme sa s nimi zaoberať. Nemusíme vedieť, či je prvé myslenie alebo cítenie, v podstate sa vedci ešte nedohodli, či plačeme preto, že sme smutní, alebo sme smutní, pretože plačeme. Napríklad: idete v noci po tmavej ulici a za sebou počujete kroky - čo je prvé? Myšlienka, že to môže byť násilník, alebo tlkot srdca? Je myšlienka z tlkotu srdca, alebo je zrýchlené dýchanie z myšlienky?
Musíme však, a to považujú skoro všetci za základ emocionálnej inteligencie, emócie poznať a uvedomiť si ich. Pri tom mi párkrát pomohlo rozšírenie pohľadu na rozdelenie a význam emócií.
Psík je v tom možno ďalej
Pár šikovných psychológov si na pojme emocionálna inteligencia vybudovalo svetovú slávu, stovky vzdelávacích firiem to úspešne predávajú firmám a lídrom, počujeme to ako novú mantru úspechu a šťastia v živote. Jednotná teória, napriek mnohým snahám nejestvuje a tak si vyberiem jednoduchú teóriu, evolučnú. Budeme predpokladať, že emócie tu boli skôr ako hlava, (určite boli a stále sú pri nižších druhoch života – psíčkari odpusťte) a vystačíme si zo štyrmi základnými emóciami. Každá z nich z niečoho vznikla a niečo prirodzene signalizuje, ale rád by som ponúkol na zamyslenie aj iné významy, ktoré by ste možno v emočnom šlabikári nenašli.
Strach – mobilizácia energie na zmenu
Pravdepodobne evolučne prvá emócia. Vznikol z ohrozenia života a to je stále pozorovateľné u batoliat, dospelé strachy sú skôr naučené. V súčasnosti strach z ohrozenia nášho status quo, či zmeny celkovo (pozorovateľné u ľudí, ktorí preferujú hoci aj nevyhovujúci stav, lebo je známy). Za veľkou časťou takzvanej lenivosti môže byť strach z neznáma a práce na zmene. Mobilizuje organizmus, pripravuje ho na akciu (často býva výsledkom strachu agresia), respektíve redukuje smútok za možnými stratami.
Smútok – ochrana energie do budúcnosti
Liečiaca reakcia organizmu na stratu, prispôsobuje novému stavu. Našťastie sa mu nedá vyhnúť. V prípade, že ho po hocijakej strate (hoci aj ideálu alebo sna) necítime, tak sme ešte len nezačali smútiť. Uvádza organizmus do mierne spomaleného stavu, chvalabohu aj nižšej odolnosti na podnety, aby mu umožnil zbieranie energie do budúcnosti. Až depresia niekedy prinúti ľudí, aby sa na chvíľku zastavili.
Hnev – ohmatávanie hraníc a zbližovanie
Pôvodný význam slova agresia je „a gredi“ – pristúpiť k niekomu. Evolučne - správanie, keď nám niekto prekročil hranice (napríklad pomliaždenie hranice nosu alebo zmenšenie hraníc nášho políčka pred jaskyňou). V súčasnosti ide skôr o hranice psychické, respektíve reakcia na frustráciu z nesplnenia našich túžob a potrieb – a teda jasnejšie a silnejšie vyjadrenie toho, čo potrebujem. Veľmi zanedbávaná emócia vo vzťahoch, všeobecne označovaná za negatívnu, ale podľa Karla Frielingsdorfa (Agrese vytváří vztahy, 2000) dokonca vitálna sila, ktorá vzťahy buduje. (odbočka pre nefreudovcov: na prienik penisu do vagíny je tiež agresia nevyhnutná, existuje výskum, ktorý potvrdzuje pozitívnu koreláciu medzi vášňou a hádkami.)
Radosť – odbúravanie
Túto netreba rozoberať nikomu, že? Štvrtá základná emócia, ale jej nedostatočné prežitie môže byť tiež na škodu. Nie je samoúčelné, že sa pri extrémnej radosti chvejeme alebo plačeme.
Ak šlabikár – dá sa toto učiť?
Keď si predstavíme modelovú hodinu výučby emócií na ZŠ, možno by mi stačilo, aby sme na začiatok zmenili pár stereotypov. Napríklad:
Chlapci plačú a môžu byť slabí.
Dievčatá sa môžu pekne nasrať.
Smútok nie je nutné potlačiť, ale prežívať.
Radosť nie je prednejšia a jediná, čo by sme mali sledovať v živote.
Hnev môže pomôcť zblížiť, nielen ublížiť.
Strach nás môže viesť a nie je zahanbujúci.
A emócie nemusíte vedieť hlavne ovládnuť, ale spoznať a žiť s nimi.
Ďakujem ľuďom, ktorí mi pomohli spoznať moje predsudky a málinko ľutujem, že to nebolo o tridsať rokov skôr.
