Život je krásny alebo o mojich potulkách po Európe.

Ľudia sa zbláznili, svet je mierne hore nohami a ja sedím na terase kámošovho domu na Mallorce a píšem si. Vlastne som sa rozhodol, že započnem písať nejaké riadky o tom ako sa mi začalo štastie lepiť na päty. Čo samozrejme súvisí aj s mojimi cestovateľskými zážitkami, stretávaním zaujímavých ľudí na ceste životom a tým pádom aj zmene v mojom myslení a pohľade na svet. Všetko je ako má byť a začalo to takto: Jednu upršanú nedeľu som sedel doma na posteli a písal si s jednou dievčinou, ktorú som pred tým asi tak, myslím jeden krát pozdravil a prehodil s ňou dve vety niekde v meste. No a nejako tak ako to v dnešnej dobe chodí, sme sa virtuálne ''skarmarátili'' na fejsbúku. No a dievčina v internetovej komunikácii spomenula, že momentálne študuje v Zurichu a vraj by som ju niekedy cez leto mohol prísť pozrieť. Tak som si to teda zapamätal. Ako som sa však na druhý deň zobudil, opäť do upršaného dňa, usúdil som, že výlet do Zurichu netreba odkladať do leta. Vzal som stopársku tabuľku do BA s tým, že po ceste sa nejak ozvem kámoške, že som na ceste do švajčiarska. V Žiline čo je moje východzie mesto, keď niekam stopujem, sa mi však podarilo stopnuť týpka ktorý šiel smer Nitra.