Taká tá klasická veta že jem pre to aby som žil platí u mňa samozrejme presne opačne, a jednoznačne neskoro v noci, radujem sa z pocitu nočných návratov domov, následného brakovania chladničky, a jej presunu do mojej postele kde sa môžem v noci s veľkým kľudom maximálne úplne najviac ´´napapať´´ štýlom: nejaká polievočka a druhé čo ostalo od obeda, za tým nejaká tá klasika, rožteky, chlebíky, šaláty, salámky a hocičo čo nájdeš, no a na koniec nesmie chýbať nejaká horalečka, polovica orieškovej čukoládky a tak pol litríka kakavka. Jednoducho sčítané a podčiarknuté mám ja rád sa trošku v noci najesť. Ďalšou mojou obľúbenou disciplínou je moja práca, aby som hneď nespomínal nočné vysedávanie v krčmách, musím sa trošička skryť aj za nejaké to ´´intelektuálne klišé´´, ale celkovo práca, kedže som muzikant sa tiež vykonáva poväčšine v noci, a koniec koncov, tie krčmy s tým tiež úzko súvisia. Jednou z činností ktorá by tu mala byť tiež menovaná sú samozrejme ´´samice´´ v tejto sekcii sa nebudem hrať na ´´inteligenntno-intelektuálneho boha´´. Vertikálne mambo, opičie tance, výmena DNA alebo akýkoľvek iný výraz aký máte práve po ruke sa tiež vykonáva najlepšie v noci. Aspoň ja to tak cítim. A čo tie dopoludnia? No tie veľmi často úzko súvisia práve s už vyššie uvedenými činnosťami. A síce. Keď náhodou dojdem v noci domov v stave neschopnom, taký určite všetci dobre poznáte, tak na druhý deň ráno vždy padnú vhod nejaké tie dobré raňajočky vo forme slepačieho vývaru a taká ranná rýchlovka, tak taká tiež nemusí byť na zahodenie. Aby som sa tu nevykreslil náhodou ako nejaký bohém z malého mesta, treba ešte pripomenúť že ako ten hedonista ešte rád lyžujem, ale to iba dopoludnia, kým je upravený svah, no a keďže som zodpovedný mladý muzikant tak aj nástroju sa treba venovať občas, ale cvičenie na bubnoch mám už od strednej školy zamemorované na dopoludnia, a tohto psychického bloku sa už nedokážem a nemám silu zbaviť, aj keď to nedokážem som použil len na prifarbenie, aby bolo viac slov. Dokážem, ale už sa mi na staré kolená nechce. A tu vyvstáva ten spomínaný problém.
Čo s popoludniami?
...keďže nemá zmysel ich celé prespať, aspoň teda pre mňa nie, a chodenie na prechádzky po Teplickom chotári a vymýšľanie si ´´problémov´´ tiež asi nebude optimálne riešenie...
