Žena

Tak čo budeme robiť? Ako vysvetlíme to, že si mi sedela včera večer na kolenách? Kam nás zvezie nočný vlak nabudúce a kde budeme piť rannú kávu zajtra? Hladíš ma, plačeš, pozeráš mi do očí... Chceš utiecť a vzápätí tu ostať pri mne navždy... Zdôrazňuješ, že mi nikdy nebudeš patriť, no nedovolíš mi hľadieť na inú dnes v noci. Kúpeľna je Tvoje útočisko pred svetom, no najkrajšia si v rannej posteli. Provokuješ ako to len Ty vieš. Žiarliš! Nevystojíš tú čo bola pred Tebou, keď dôjde na ňu reč, zbystríš inštinkty, ktoré len Ty máš. Si levica majestátne kráčajúca po buši!